platnosti od prvého januára tohto roku. V rámci nej dochádza k radikálnemu zníženiu dávok sociálnej pomoci. Podľa spomenutého zákona je od januára maximálna výška sociálnej podpory pre rodinu, 10 500 korún. A to bez ohľadu na počet jej členov.
Plnoletý občan, ktorý sa dostal do hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, dostane už tento mesiac maximálne 2 900 korún. V prípade, že sa do spomínaného položenia dostane vlastnou vinou, štát mu na dávke sociálnej pomoci vyplatí len 1 450 korún. Niet preto divu, že takéto drastické zníženie dávok sociálnej pomoci, vyvolalo vo verejnosti značnú polemiku.
"Podľa mňa to nebola správna úprava. Chápem, že štát na to nemá, ale takéto radikálne okresávanie nie je rozumné. V našej obci, žije veľa mnohopočetných rodín, ktoré z dávky 10 500 korún jednoducho nevyžijú," hovorí na margo spomínanej úpravy Gustáv Oračko, starosta obce Lomnička, ktorej značná časť obyvateľstva patrí medzi príjemcov dávok sociálnej pomoci.
S jeho argumentom, že zo spomínaných súm sa jednoducho vyžiť nedá sa stotožňujú aj samotné pracovníčky odborov sociálnych vecí, ktoré dávky vyplácajú. "Najviac sa novela dotkne mladých bez práce, ktorí sa osamostatnili a žijú v panelákoch. Zo sumy 1 450 korún si nezaplatia ani nájomné. Miernu výhodu majú ľudia z vidieka, ktorí si môžu doma aspoň čo-to dochovať," povedala nám jedna zo sociálnych pracovníčok.
Generálny riaditeľ spoločnosti AB Global, obchodník s cennými papiermi a zároveň ekonomický analytik spoločnosti Capital Suisse, Maroš Baľo sa na vec díva z iného uhla. "Treba si jednoducho uvedomiť, že štát nemá peniaze na to, aby udržiaval takú sociálnu sieť aká tu existovala pred rokom 1989," tvrdí Baľo. Podľa neho si takýto prepych v súčasnosti dovoľujú financovať už iba škandinávske krajiny. Trend väčšiny krajín sa však uberá smerom výrazne striedmejšej sociálnej siete Spojených štátov amerických. "Slovensko je však ešte stále, aj po aktuálnom znížení dávok, bližšie k socialistickému ako k americkému modelu," dodáva ďalej.
Aktuálna úprava dávok, ústami svojich predkladateľov, má byť pre príjemcov dávok sociálnej pomoci, výrazne motivujúcejšia k hľadaniu práce. Jednoducho, kto chce prežiť bude musieť pracovať. "Je to tiež hlúposť. Veď mnoho našich nezamestnaných by aj chcelo pracovať. Dá sa však v tomto regióne zohnať práca? Myslel niekto aj na tento problém? pýta sa starosta Oračko. "Súhlasím s argumentom, že znižovanie dávok je motivačným argumentom k hľadaniu práce. Sú však aj regióny, ako juh stredného Slovenska, Spiš či vo všeobecnosti východ našej krajiny, kde je veľký problém s prácou. Fakty však hovoria jasne, že štátny rozpočet na vyššie dávky nemá. Ešte aj ich aktuálna výška je nad pomery tejto krajiny. A to nie sú žiadne subjektívne pocity, ale holé čísla," tvrdí v tomto smere Maroš Baľo.
Nezanedbateľným, v záplave argumentácie pre a proti znižovania dávok sociálnej pomoci, je fakt že znižovanie životnej úrovne najnižších sociálnych vrstiev môže viesť k rastu kriminality. "Žiaľ, ale asi to tak bude," dodáva Gustáv Oračko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
