stojatých vôd umenia na východnom Slovensku vnášali nové názory a prístupy. Po predčasnej smrti v roku 1972 sa však z povedomia verejnosti takmer úplne vytratil. Pri príležitosti nedožitého jubilea usporiadala v tomto roku Východoslovenská galéria v Košiciach výstavu jeho tvorby z vrcholného obdobia konca šesťdesiatych rokov. Súčasná výstava v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi nie je iba reprízou košickej prehliadky; predstavuje takmer kompletnú kolekciu dostupných Petrekových diel z majetku slovenských galérií a umelcovej rodiny. I v tomto rozšírenom výbere ide však o komornú výstavu, ktorú tvorí necelá tridsiatka umelcových prác.
Michal Petrek sa narodil 29. augusta 1922 v Spišských Vlachoch. K maliarstvu sa dostal oneskorene. Študovať na VŠVU začal až po nepokojných vojnových rokoch školu absolvoval u prof. Jána Mudrocha v roku 1957. Venoval sa potom komornej maľbe, monumentálno-dekoratívnej tvorbe pre architektúru i pedagogickej činnosti. O d roku 1962 až do konca života pôsobil ako odborný asistent na katedre výtvarnej výchovy UPJŠ v Prešove.
Diela pre architektúru vytvoril v mnohých mestách a obciach východného Slovenska a uprostred práce na jednej z týchto realizácií na Skalnatom Plese v roku 1972 nečakane zomrel. Svoju komornú maliarsku tvorbu prezentoval počas života na niekoľkých kolektívnych výstavách v rámci Zväzu slovenských výtvarných umelcov a výstavách skupiny Roveň, ktorej bol členom. V druhej polovici šesťdesiatych rokov vystavoval s Alexandrom Eckerdtom, Jánom Hanákom a Ivanom Šafrankom v Košiciach a Bratislave; individuálne nikdy nevystavoval.
Petrekova maliarska tvorba bola v začiatkoch ovplyvnená tvorbou klasikov slovenského umenia Jána Mudrocha a najmä Ľudovíta Fullu, ktorý mu bol blízky uplatňovaním abstrahujúcich a dekoratívnych hodnôt maľby. V tomto duchu vytvoril nielen viaceré komorné diela (na výstave napr. rozmerná figurálna kompozícia Čističky repy z roku 1960), ale aj práce pre architektúru. Tvarová redukcia a výrazná geometrizácia foriem viedla napokon v súlade s dobovými tendenciami k potlačeniu až vylúčeniu predmetu z maliarskej kompozície. Séria akvarelových a kolážových štúdií i definitívnych kompozícií z druhej polovice šesťdesiatych rokov tvorí vrchol Petrekovho diela a je aj ohniskom jeho výstavnej prezentácie. Na rozdiel od prevažujúcich tendencií slovenského umenia tej doby, spočívajúcich na využití štrukturálnych hodnôt maľby a opierajúcich sa často o využitie náhody, je Petrekova maľba racionálnejšia. Zachováva si však lyrický prízvuk, podporovaný farebnou i lineárnou skladbou obrazu.
Hoci autorovo dielo ostalo neukončeným a nedopovedaným torzom, nezaslúži si mlčanie a zabudnutie, ktoré najmä z ideologických príčin nastalo po jeho smrti, keďže nevyhovovalo normatívnej estetike totalitného štátu. Príprava jubilejnej výstavy Michala Petreka je teda od kurátora Petra Markoviča i obidvoch usporiadateľských galérií Východoslovenskej galérie v Košiciach a Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi záslužným počinom. Spišská verejnosť má možnosť zoznámiť sa s osobnosťou a tvorbou jedného z takmer zabudnutých rodákov.
Výstava Michal Petrek 1922/1972/2002 v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi potrvá do 31. 1. 2003
Autor: Jitka HAAKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
