má Kežmarok nový územný plán rozvoja mesta. Prakticky do dnešných dní totiž Kežmarok vychádzal pri plánovaní svojho ďalšieho rozvoja a rastu z územného plánu prijatého ešte v roku 1972. Ten však vzhľadom na tri desaťročia svojej existencie, natoľko morálne ostarel, že pre potreby samosprávy už prakticky nebol použiteľný.
Urýchlené spracovanie nového plánu preto bolo jednou z mestských priorít. Konečná realizácia zámeru si však nakoniec vyžiadala tri roky. Ing. Štefan Zima, vedúci odboru výstavby a životného prostredia, ktorého pracovníci na novom územnom pláne participovali v najzásadnejšej miere, tento posun odôvodňuje dvoma faktami. Prvým bola novelizácia stavebného zákona. Druhým boli dlhé rokovania s kompetentným projektovým manažmentom Slovenskej správy ciest (SSC), s ktorým sa kežmarská samospráva musela dohodnúť o zmene súčasnej trasy hlavnej cesty I/ 67 pretínajúcej Kežmarok v smere Poprad Stará Ľubovňa.
"V starom územnom pláne sa uvažovalo o preložke tejto štátnej cesty ponad rieku Poprad ku križovatke pri dnešnej autobusovej stanici, pričom boli dve alternatívy kam by mala pokračovať. Prvou bola možnosť, aby sa tiahla ponad mesto súbežne so železničnou traťou. Druhá alternatíva predpokladala veľkoplošnú asanáciu domov na Michalskej ulici, na mieste ktorých by sa cesta rozšírila," definoval nám problém Š. Zima.
Víťazným riešením sa nakoniec ukázala alternatíva odpovedajúca územno-plánovacej dokumentácii vyššieho územného celku, ktorá ráta, pokiaľ možno, s čo najmenším zasahovaním do zastavaného územia. Obchvat Kežmarku teda podľa nového územného plánu mesta Kežmarok povedie zhruba od vodnej elektrárne "Turbína" a povedie po súčasnej Slavkovskej ceste ponad mesto popri železničnej trati pričom sa len v minimálnej miere dotkne areálu tunajšieho poľnohospodárskeho družstva. V prvej etape, by sa pritom mala realizovať predovšetkým výstavba úseku Turbína Slavkovská cesta, ktorá súvisí s diaľničným privádzačom Poprad Matejovce. Časový horizont, kedy by však už mala doprava definitívne míňať mesto je značne časovo vzdialený. Gros investícií do dopravnej infraštruktúry totiž v súčasnosti smeruje predovšetkým do hlavných a diaľničných ťahov...
Nový územný plán mesta ráta aj s komplexnejšou infraštruktúrou. Bytová výstavba v Kežmarku má podľa neho zelenú predovšetkým na ploche v blízkosti policajnej stanice a miestneho sídliska Juh.
Plán ráta aj s plochami určenými na priemyselnú zástavbu. Tie sú definované v blízkosti výjazdu z mesta na obec Malý Slavkov, neďaleko tam stojacich potravinárskych závodov. Podobné plochy sú vyhradené aj smerom na výjazd z Kežmarku do mestskej časti Pradiareň. Ani jeden z týchto pozemkov však nie je majetkovo vysporiadaný, čo možno pokladať za jednu z najzákladnejších priorít mesta v nastávajúcom období.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
