nedávneho turné sme spravili rozhovor s gitaristom a spevákom Tomášom Slobodom a bubeníkom (a tiež spevákom) Jurajom Vitézom. Obaja v Prešove predstavia okrem materskej kapely aj projekt Wedding Band. Rozhovor s dvoma z troch členov (chýbal iba basgitarista a spevák Martin Stempel) Le payaco sa niesol v príjemnej atmosfére. Aj z odpovedí je jasné, že ide o veselé kopy, preto netreba brať všetko úplne vážne.
- Na koncertoch sa mal predávať maxisingel Za lyžicu medu. Prečo sa nepredával?
Sloboda (S): "To sa stalo z toho dôvodu, že v polovici októbra sme mali uzavretú koncepciu maxisinglu, ktorý sme chceli vydať, a tým pádom bolo i dosť času na vylisovanie cédečka, ale na poslednú chvíľu sme sa rozhodli, že tá verzia sa nám nepáči, a že bude dobré vhodné pridať tam nové pesničky. Na tento impulz sme si rýchlo objednali nahrávacích technikov a šli sme na chalupu nahrať nové skladby. Týmto sa to posunulo. Nebolo isté, či sa to stihne, na prešovský koncert sa to ešte nestihlo. Dostali sme však správu, že maxisingel je už hotový."
Vitéz (V): "Vyriešili sme to však šalamúnsky. Vypracovali sme si zoznam, kde ľudia mohli napísať svoje meno a bydlisko a zašleme im CD na dobierku."
- Ste takpovediac koncertnými súputníkmi Hexu. S akými kapelami ešte radi hrávate, a ktoré naopak neznášate?
S: "My si ideme vlastnou cestou. Je pravdou, že s Hexom máme dobré vzťahy a keď sme začínali, bolo veľmi príjemné mať pomoc od kapiel, na ktoré chodia ľudia, mám na mysli OBD a Hex. Teraz na to nie sme odkázaní, čo je dobré, ale ako ľudia vychádzame výborne."
V: "Zo slovenských skupín mám osobne najradšej The Beatles."
- Ktorých? Backwards alebo ten prešovský revival?
V: "Myslím ten, ktorý v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pôsobil v Anglicku."
- Le payaco je bratislavská skupina. Na jednej strane máte výhodu, že ste v centre diania, na strane druhej je asi veľa skupín, ktoré vás nemajú radi, keďže ste z Bratislavy.
S: "Neviem, toto my vôbec neriešime. My máme radi všetkých tých, ktorí vedia čo robia a robia to od srdca a s čistou mysľou."
- A koho teda nemáte radi?
V: "Ja mám rád Beatles."
S: "Na otázku, koho nemáme radi, asi neexistuje
odpoveď, lebo sme sa ešte o tom medzi sebou nerozprávali. Väčšinou sa bavíme o tom, koho máme radi, o tom, čo sa nám páči."
- Ako by ste sami charakterizovali vašu kapelu, keďže vaše piesne sa pohybujú od popu až po povedzme punk.
S: "My sme takí slovenskí Beatles."
V: "Presne to som chcel povedať."
S: "Beatles boli tí, ktorí mali tie mantinely veľmi ďaleko od seba."
- Iste. Lenže Beatles začali s určitou, spočiatku jednoduchou muzikou, ktorá ľudí dostala, postupne sa prepracovali k rôznorodosti, napokon sa rozpadli a dnes sú legendou. To nie je celkom prípad Le payaco.
S: "Samozrejme, že tá genéza je úplne rozličná, ale keď sa dostaneme k samotnému jadru hudby, tak tam sa dá porovnávaním dôjsť k tým koreňom - a to je Beatles."
- Čo vravíte na Rolling Stones, ktorí v čase Beatles boli tí "zlí chlapci"?
S: "Pôsobia na nás ako inšpirácia, takisto ako pôsobili inšpiračne na Beatles. Rovnako je to aj s ďalšími kapelami ako Animals, Who, Kinks, Hollies..."
- Keby ste boli novinármi, čo by ste sa spýtali kapely Le payaco?
S: "Opýtal by som sa, kto je podľa vás lepší - vy alebo Beatles?"
- Tak fajn, kto je podľa vás lepší - vy alebo Para?
V: "To nemôžeme povedať, lebo myslím, že momentálne sme na tom inštrumentačne veľmi dobre. To neznamená, že by sme tým pádom uzavreli nejaký vývoj, ale keď máš ten pocit z kapely, že vieš, že každý je na tom inštrumentačne dobre, tak sa veľmi dobre hrá... To je veľmi dôležité pre to, aby kapela mohla vytvárať a zahrať tú hudbu tak, ako si to predstavuje."
- Prečo na koncertoch rotujete za speváckym mikrofónom. Aby si každý užil warholovských 15 minút slávy alebo je to zámer?
S: "Je to presne tak, že aj Beatles boli takí istí. Každý člen skupiny spieval a písal pesničky a u nás je to rovnaké. To je ďalšia vec, ktorá dokladá, že my sme slovenskí Beatles."
- Máte za sebou dve platne, ako dlho hráte?
S: "Hrali sme spolu asi tri rokmi predtým, než vyšla debutová platňa (pred tromi rokmi - pozn. red.). Táto trojica, Ďuro, Marin a ja, je vlastne naša pôvodná zostava. Potom sme pribrali ešte jedného člena, s ktorým sme sa časom rozlúčili."
- Akým spôsobom vyberáte piesne na single, keďže napríklad pri druhej platni to nie sú piesne, ktoré sú pre vás úplne typické.
V: "Vyberáme ich prirodzeným spôsobom. Jednoducho sme netušili, že táto platňa bude mať päť singlov. Z dvanástich pesničiek."
- Nie je smola pre hlavného speváka, že z dvoch najväčších hitov, Ochorel som smútkom belasým a Sadni si mi na kolená, nespieva ani jeden?
S: "Samozrejme, že ma to štve. (Smiech.) Je to zvláštne, ale je výborné, že sa v kapele vyvinula taká príjemná aktivita, teda to, že existuje medzi nami určitá prirodzená súťaživosť. Je to inšpiračné pre každého."
- Pred vami to robil aj Elán.
V: "S týmto sa nestotožňujem. Keď porovnávať, tak s Beatles. Beatles je pre mňa mierka. V slovenskej populárnej hudbe je pre mňa mierkou Dežo Ursiny, ale to je úplne odlišný fenomén."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš