zmeny. V Prešovskom kraji pôjde o štyri typy zariadení, teda o nemocnice pod správou miest a obcí, pod samosprávnym krajom, neziskové a štátne. Len o štátnych v Prešove a Poprade je už rozhodnuté. Pod správu VÚC by malo podľa doterajších predpokladov prejsť 5 nemocníc a to v Levoči, Humennom, Svidníku, vo Vranove nad Topľou a Starej Ľubovni, hoci delimitácia poslednej z nich je ešte otvorená. Napokon, zajtra by malo o tom rozhodnúť zasadnutie vlády SR.
Sporné sú aj polikliniky v Giraltovciach a v Sabinove, ku ktorým existujú dve stanoviská. Podľa rezortného ministerstva by mali prejsť pod VÚC, podľa vlády pod mestá. "Zdravotná komisia Prešovského samosprávneho kraja absolvovala stretnutia s krajskými riaditeľmi zdravotných poisťovní. Zaujímali sme sa, ako budú vyzerať zmluvy s lôžkovými zariadeniami na rok 2003, ale pýtali sme sa aj na mestské nemocnice, neziskové aj štátne. Oznámili nám, že zmluvy budú mapovať úroveň roku 2002, čo je zlá situácia," uviedol predseda zdravotníckej komisie MUDr. Peter Bizovský (na obr.).
Dodal, že spomínaných 5 nemocníc v roku 2002 vykázalo dlh za 300 miliónov korún a je teda pravdepodobné, že o rok sa situácia zopakuje. Rozdiel bude len v tom, že dlh preberie VÚC, alebo mestá. "Žiadne systémové kroky sa neurobili, rýchle novely neprešli a budú platiť až v polovici roku 2003. Pritom prísun peňazí bude rovnaký ako vlani, ale vstupy za energie vzrastú o 20 až 40 percent, počíta sa s 10-percentnou infláciou, daň z pridanej hodnoty za lieky stúpne o 4 percentá a ani racionalizácia pracovnej sily nemôže priniesť efekt v prvom polroku," argumentoval Bizovský a pokračoval: "Nemocnice budú pred dilemou, či zatvoriť niektoré oddelenia a pacient ostane pred bránami nemocnice, alebo budú pokračovať v doterajších výkonoch a produkovať dlh. Čo potom? Budú nasledovať exekúcie, konkurzy? Kto potom oddlži nemocnice?"
Zastupiteľstvo PSK bude zajtra schvaľovať rozpočet, ale nie je žiadnym tajomstvom, že prostriedky na zdravotníctvo v ňom nie sú. Pritom v kraji je 24 ústavných zariadení, z toho 7 liečebných zariadení s celoštátnou pôsobnosťou. V skutočnosti teda ide o 17 lôžkových zariadení, čo ani zďaleka nemapuje celoslovenský priemer. V rámci SR máme najmenej akútnych lôžok, teda tisíc obyvateľov 4,5 lôžka, kým inde je o jedno viac, využiteľnosť fondu na 75 percent a priemerná ošetrovateľská doba je na úrovni celoslovenskej, ba aj nákladovosť na 1 pacienta je nízka. "Situácia je taká, že naozaj pôjde o to, kto z koho." Reálne totiž hrozí, že bude nasledovať pokles lekárskej starostlivosti a jej dostupnosti pre pacienta.
Na otázku, či riešenie situácie vidia v ďalšom redukovaní pracovníkov, reagoval, že podľa analýz sa vedia dostať na priemernú celoslovenskú nákladovosť a v prepúšťaní nevidí východisko. Podľa jeho slov každá etapa reformy sa začínala redukovaním lôžok a prepúšťaním práve na východe Slovenska. "Je načase zmeniť poradie. Ani terajšia reforma sa nemala začať príplatkami za stravu, ale reformou poistného systému, lebo nemocnice narábajú s nereálnymi cenami a nevedia sa postaviť na nohy. Štát nemôže platiť za poistenca len 405 korún. Napríklad nákladovosť pacienta na internom oddelení je 12-tisíc korún a poisťovne účtujú len 8 tisíc," zdôvodňoval a pripomenul, že aj ministrove návrhy na platové úpravy zdravotníckych pracovníkov vníma ako kruté až dehonestujúce, ak má postaviť odborníkov na platovú úroveň bratislavských sekretárok.
V tej súvislosti podpredseda komisie MUDr. Andrej Havrilla pripomenul, že kým v Bratislave je 1 lekár na 1 lôžko, v našom kraji 1 lekár musí zvládnuť 5, a hoci sa stále hovorí o hľadaní rezerv, možnosti sú už minimálne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
