publikácie je ekonóm Svetovej banky Albert Marinčin a publikácia nadväzuje na svoju predchodkyňu mapujúcu slovenskú hospodársku politiku v rokoch 1990 až 1999.

Na novej publikácii, ktorá obsahuje 13 kapitol, sa podieľalo 17 autorov. Ide o popredných ekonómov a analytikov z rôznych inštitúcií. Perličkou je, že sú medzi nimi aj dnešní členovia exekutívy Rudolf Zajac (pôvodne M.E.S.A. 10, dnes minister zdravotníctva) a Miroslav Beblavý (INEKO, dnes štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR).

Autorom kapitoly Regionálna politika na Slovensku je vedúci prešovskej kancelárie SFPA Vladimír Benč. "Kapitola začína analýzou súčasnej situácie. Treba povedať, že údaje sú dosť skreslené vzhľadom na to, ako sa vykazujú štatistiky," uviedol V. Benč k základným ukazovateľom - hrubý domáci produkt (HDP) a nezamestnanosť. Spresnil, že ukazovateľ výšky HDP je v Bratislavskom kraji nadhodnotený. "Je to preto, že mnoho ľudí nemá v Bratislave trvalé bydlisko, ale dochádza tam, hlavne z Trnavského a Nitrianskeho kraja. Na tento fakt sa neprehliada."

Nezamestnanosť sa v slovenskej metropole udržiava dlhodobo na nízkej a stabilnej úrovni 4 až 6 percent, najhoršie na tom je Prešovský a Košický kraj, ako aj niektoré okresy Banskobystrického kraja, kde výška nezamestnanosti presahuje tridsať percent. "Tento fakt má aj ďalšie implikácie, napríklad sociálne či politické," upozorňuje Benč, ktorý v knihe porovnáva aj infraštruktúru (dopravnú, technickú, komunikačnú), ktorá je znovu najlepšia v Bratislave. "Jediným vážnejším problémom Bratislavského kraja je prestarnuté obyvateľstvo. V súčasnosti sa to kompenzuje tým, že veľa mladých dochádza do hlavného mesta ako do ekonomického centra."

Vo svojej kapitole sa prešovský šéf SFPA venuje aj porovnaniu výkonnosti slovenských regiónov s regiónmi Európskej únie. Pozoruhodné sú výsledky, ku ktorým sa cez metódu štandardnej odchýlky dopracoval. "Regionálne rozdiely nie sú také výrazné ako sa mnohokrát prezentuje a sú porovnateľné s krajinami Európskej únie." Ako dodáva, vo väčšine štátov je bežné, že centrum je v každom štáte vyspelejšie ako regióny. Iná vec je regionálna politika, ktorej sa Vladimír Benč v publikácii venuje. "Na Slovensku je nekoncepčná. Začala sa budovať až niekedy v roku 2000, pričom asi dva roky zaostávame za Českou republikou, Maďarskom a Poľskom. Z veľkej časti bola vynútená našou snahou integrovať sa do európskych štruktúr."

V publikácii uvádza Vladimír Benč prehľad regionálnej politiky EÚ, jej ciele, počet financií i mechanizmy ich prerozdeľovania. Zaoberá sa predvstupovými i štrukturálnymi fondmi. Práve v tomto smere má SR najväčšie rezervy. "Slovensko je momentálne zle pripravené na štrukturálne fondy, lebo nedostatočne čerpeme financie z predvstupových fondov." V rokoch 1990 až 2000 čerpala SR iba 47 percent pridelených peňazí. V susedných krajinách, ktoré tiež neboli dobre pripravené, to bolo 67 percent.

Podľa Benča sa situácia zlepšuje, v súčasnosti je to 80-percentné čerpanie. "Je to ale na úkor toho, že ide o peniaze zo zdrojov, ktoré boli vyčlenené ešte v rokoch 1999 a 2000. Z peňazí na rok 2002 sme nevyčerpali ani korunu." Slovensku preto hrozí, že ak nedokáže zužitkovať ponúknuté prostriedky, tak sa už vyjednané peniaze zo štrukturálnych fondov stopnú.

Riešením je podľa slov analytika SFPA zlepšenie kapacít, komunikácie a informačnej kampane o regionálnej politike EÚ, jej možnostiach a spôsoboch čerpania prostriedkov. "Optimálnou stratégiou je na jednej strane podpora zaostalých regiónov, ale i Bratislavy, lebo táto dokáže efektívne zužitkovať zdroje."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš