iba na krátky čas. Po rokoch blúdenia sa znova stretli jej zakladatelia gitarista a spevák Adrián Kupko a bubeník Roman Jež. Do svojich radov sa im podarilo získať speváka Braňa Neupauera, ktorý sa navyše začal učiť hrať na basovú gitaru. O post za klávesovými nástrojmi sa delia až dvaja hudobníci. Tomáš Labuda a Marek Šaling. O ďalšom smerovaní ambicióznych muzikantov sme sa s Adriánom a Braňom porozprávali tesne pred ich sobotňajším vystúpením v popradskom Klube mladých.
Kam sa podelo zloženie úplne prvej Animy, ktorú popradské publiku registrovalo okolo roku 1999 až 2000?
Adrián: Z vtedajšej úplne prvej zostavy odišlo veľa ľudí pre osobné, či iné problémy, alebo jednoducho už sa nechceli muzike venovať naplno. Napríklad spevák a gitarista Marek Džadoň (brat známejšieho Zbyňa Džadoňa, poznámka redakcie), odišiel najmä kvôli osobným problémom. Nastal rozpad. S Romanom Ježom sme sa v podstate odvtedy pokúšali dať dohromady novú kapelu. Podarilo sa nám to len nedávno.
Ako dlho teda táto "nová" Anima funguje?
Braňo: Fungujeme necelý rok. Hráme vlastné i prevzaté veci. Chceli by sme hrávať väčšinou vlastné skladby, ale publikum je stavané na to, že chce počuť niečo, čo už niekde počuli. Takže sa snažíme do repertoára dávať aj prevzaté skladby, aby sa diváci viacej zabavili. Prvoradá je však pre nás tvorba vlastných pesničiek. Momentálne je ten pomer vlastné a prevzaté veci tak 60 percent ku 40.
Keď už sme pri coververziách známych hitov, ktoré kapely vás najviac oslovili?
Adrián: Veľmi nás oslovuje napríklad Sting. Hráme od neho jednu pesničku. Hrávame aj skladbu od U2, hity od kapiel 60-tych rokov. Páči sa nám napríklad aj Peter Gabriel Neil Young, Phil Collins, alebo kapela Simple Mainds.
Na ktoré skladby reaguje publikum pozitívnejšie?
Braňo: Tento koncert je naším tretím v poradí. Ťažko je nám súdiť, na čo vlastne diváci reagujú. Podľa mňa reagujú na každú dobre zahranú a peknú skladbu.
Hoci v zostave figurujú viacerí známi muzikanti, ktorí už majú nejaké skúsenosti za sebou, vy sami sa radíte k "tvrdým" amatérom. Prečo?
Adrián: Myslím si, že zatiaľ máme výraz amatérskej kapely. Vylepšiť sa to môže len hraním. Časom by to mohlo prejsť dajme tomu do poloprofesionálnej formy. Znamená to, že naša hudba a texty dosiahne aspoň úroveň slovenských špičiek, povedzme ako I. M. T. Smile, alebo Jany Kirschner.
Znamená to, že sa chcete štýlovo uberať smerom ako spomenuté kapely?
Adrián: Štýlovo ani tak nie. Ja by som náš štýl nechal voľne vyplynúť.
Braňo: Sme mladá kapela a to aký žáner budeme hrať je v štádiu tvorby. Ťažko je teraz povedať, na akom bode sa to ustáli.
Všimol som si, že pri sólovom speve sa striedate takmer všetci...
Adrián: Zatiaľ sa nenašiel vhodný sólový spevák, ktorý by sa nám hodil a s ktorým by sme boli spokojní. Takže zatiaľ spievame my, tak ako vieme. Sme takí univerzálni. (smiech)
Vsadili ste aj na slovenské texty...
Braňo: Sme Slováci a bolo by pekné, keby sme v rodnej reči aj spievali.
Kto sa podieľa na tvorbe muziky a textov?
Adrián: Muziku tvoríme väčšinou spoločne a texty mám od nejakých autorov a niečo som napísal aj ja sám.
Adrián, tvoj brat Marcel hráva s pomerne etablovanou formáciou Electric Plus. Je tvojím vzorom, pomáhate si navzájom, ale medzi vami existuje istá bratská rivalita?
Adrián: Myslím si, že každý z nás ide hudobne vlastným smerom. Muzika, ktorú brat robí je dobrá, ale ak mám byť úprimný, nie je to žánrovo celkom podľa môjho gusta. Ale som rád, že jeho kapela funguje a hráva a že sa jej darí.
Skúste nám povedať, ako prebieha vaša skúška...
Braňo: Najnovšie sme sa zhodli na tom, že najväčším deficitom tejto kapely je spev. Preto skúšku začíname vokálnym cvičením. Preberieme si skladbu za skladbou a spoločne riešime hlasové problémy, ktoré tam máme. Potom sa venujeme skladbám aranžmánom a podobne.
Čo najviac trápi kapelu, ktorá v podstate začína od nuly?
Braňo: Asi to, čo trápi celé Slovensko pokiaľ ide o kultúru. Myslím si, že tu nie sú vôbec vytvorené podmienky na to, aby ľudia mohli tvoriť, robiť niečo s umením. Je to veľmi ťažké, nájsť nejaké priestory na skúšanie, nájsť muzikantov, ktorí sú schopní hrávať jeden žáner, pretože Poprad je malé mesto. Treba povedať že na druhej strane je tu aj veľký nezáujem publika o kultúru vôbec. Ale toto je, myslím si záležitosť celého štátu.
Nie je to skôr o ekonomike?
Braňo: Samozrejme. Kde sú peniaze, tam sa vždy niečo ušlo aj umelcom, aby mohli tvoriť. Keď sú financie je to jednoduchšie. Nemusíš sa zaoberať problémami, ktoré do muziky nepatria.
Zlepší sa to?
Braňo: Ak mám hovoriť za seba, myslím si, že nie. Ja osobne to robím pre potešenie. Inak sa to ani robiť nedá.
Adrián: Všetci to robíme pre potešenie. Máme z hrania radosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
