parkoviska odkryli archeológovia časť územia s početnými archeologickými sídliskovými objektmi z mladšej doby bronzovej, mladšej doby železnej - laténskej.
"Na odkrytej ploche sa nachádzali pôdorysy domov takzvanej nadzemnej konštrukcie, po ktorých v súčasnosti ostali v teréne už iba kolové jamky vymedzujúce konštrukcie obdĺžnikovitých, respektíve štvorcových pôdorysov. Popri stavbách sa odkryli aj zvyšky zásobných jám s množstvom keramiky pochádzajúcej z tvarov vytláčaných už na hrnčiarskom kruhu, prípadne z veľmi vzácnych tzv. grafitových nádob - situl," povedala pre Prešovský denník Korzár riaditeľka Krajského múzea v Prešove PhDr. Božena Tomášová, ktorá výskum viedla.
Prešovské múzeum realizovalo výskumné práce spolu s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied Košice. "Zaujímavosťou sú objekty s množstvom vypálenej hliny - mazanice, ktorá pochádza práve z konštrukcie spomínaných domov," pokračovala riaditeľka, pričom upriamila pozornosť na fakt, že ľudia obývajúci osadu dbali na svoje životné prostredie. Rôzne zvyšky zo stavieb domov a hospodárskych objektov upratali do odpadových jám.
Skúmaná lokalita mala výhodnú polohu pre osídľovanie. Svedčia o tom i nálezy z ďalších období, najmä z obdobia sťahovania národov (4. - 5. st.), z včasnoslovanského obdobia i z 12. - 13. storočia. Keďže ide o husto osídlenú lokalitu, archeológovia predpokladajú pokračovanie výskumu aj v budúcom roku. Lokalita je svojimi nálezmi významná preto, že dopĺňa biele miesta na mape osídlenia prešovského regiónu, najmä z obdobia doby železnej.
"Podľa najnovších nálezov, ako aj predchádzajúcich nálezov z výskumov v lokalitách Pod Bikošom, Pod Kalváriou i na Sídlisku Sekčov sa zdá, že územie dnešného mesta a blízkeho okolia bolo intenzívne osídľované civilizáciou, ktorá prinášala vo svojej kultúre aj keltské prvky. Či už ide o hrnčiarstvo, kováčstvo alebo šperkárstvo," dodala B. Tomášová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
