založil Slovenský zväz politických väzňov a odvlečených a pred pár rokmi sa stal aj tajomníkom Svetového združenia bývalých československých politických väzňov so sídlom vo Švajčiarsku. Jeho meno nebolo neznáme ani v bývalom Československu. Najmä po roku 1977, kedy sa stal majstrom sveta. Išlo o uznávanú súťaž strihačov oviec, veď vtedy na 3. majstrovstvách sveta v bývalom Sovietskom zväze sa zúčastnili strihači z Austrálie, Kanady či USA.
K strihaniu oviec sa Š. Pazdera vlastne dostal nepriazňou osudu. Pôvodne vyštudoval strednú lesnícku školu, ale v povojnových rokoch narukoval a po základnom výcviku ho poslali do školy dôstojníkov v zálohe. Práve to sa mu stalo osudným. "Bol rok 1947 a povedal som, že nebudem slúžiť v armáde, ktorú infiltruje komunistická strana," zaspomínal si Š. Pazdera. Za to ho odsúdili na tri mesiace ťažkého žalára a prežil ich v okovách. "Odsúdili ma podľa zákona z roku 1855, ktorý podpisoval ešte rakúsko - uhorský cisár. Náš zákon nemal medzi paragrafmi "ťažký žalár", preto mi hodili ten o sto rokov starší. To boli tie okovy."
Po prepustení začal pracovať ako lesník na Šumave. Prišiel do toho rok 1948, kedy vo februári moc v štáte na seba strhli komunisti a Šumava sa stala chodníčkom, cez ktorý sa za hranice poberali nespokojenci. "Mal som brigádnika, ktorý sa volal Jan Beran a bol bratom pražského arcibiskupa. Slovo dalo slovo a ja som sa ujal v priestore Železná Ruda a Čertovo jazero prevodom ľudí cez hranicu, ktorých doporučil arcibiskup Beran cez svojho brata. Bolo to veľmi zodpovedná a nebezpečná práca, lebo už prišli zákony podľa ruského vzoru, kde padali hlavy. Táto činnosť, ktorá sa predtým klasifikovala ako prečin, teraz bola zločinom." Na túto činnosť Š. Pazderu ŠtB nikdy neprišla, hoci sa tým
zaoberal až do roku 1951.
Š. Pazdera prevádzal ľudí cez hranice nie pre peniaze, ale pre svoje ideály. Peniaze odmietal, aj keď mu ich ponúkali. Doteraz sa mu hlásia ľudia, ktorým pomohol na západ. Ozval sa aj kongresman z USA, ktorému takisto pomohol prejsť cez hranicu a lámane česko - anglicky sa ho opýtal, či to bol naozaj on. Keďže vtedy nikto nepoznal nikoho meno, bolo to ťažké. K identifikácii pomohla až epizóda. "Povedal mi, že si iste spomeniem, ako mi dával zväzok päťtisícoviek. Ja som mu vtedy povedal, že ho prevádzam na žiadosť svojho priateľa Berana a ak mi tie peniaze chce dať, tak od neho okamžite odchádzam. Tým mi pripomenul, kto to bol."
Väzenie však Š. Pazderu aj tak neminulo. Odpykal si tri roky v jáchymovských uránových baniach. Ale nie za prevádzačstvo. Odsúdený bol za banálnu vec. V čase vojenčiny požíval dôveru svojho veliteľa a ten mu v čase svojej neprítomnosti dával kľúče od svojho stola a Š. Pazdera tak mohol vystavovať pre vojakov priepustky. Súd to posúdil ako falšovanie dôležitých vojenských listín. A tak ho čakal Jáchymov. Tam stretol právnika zo Sušíc a ich ďalšie stretnutie už na slobode priviedlo Š. Pazderu k strihaniu oviec. Po prepustení z väzenia totiž krátko pracoval ako vedúci odboru v Štátnych lesoch v Solivare, lenže keď za ním došli jeho osobné doklady, bol okamžite prepustený. Pre takto poznačeného človeka existovalo jediné zamestnanie -robotník, či baník. A tak sa dal ku geologickému prieskumu.
Práca však bola slabo platená a keďže Š. Pazdera potreboval uživiť rodinu, hľadal niečo výnosnejšie. Pomohlo stretnutie s jáchymovským spoluväzňom spomínaným bývalým právnikom, ktorý v tom čase pracoval ako strihač oviec a žil si vcelku na slušnej úrovni. Hoci Š. Pazdera nemal ani potuchy o strihaní oviec, kúpil od neho elektrický strojček a zamestnal sa v JRD Plavnica. Prvý deň ostrihal sedem oviec, ale postupne sa zdokonalil. "Podľa výskumných ústavov na ostrihanie jednej ovce je potrebných 180 ťahov a asi osem minút. Ja som to dokázal za 72 ťahov a 2,5 minúty. Bol to výsledok svetovej úrovne." Š. Pazdera to dokázal na majstrovstvách sveta strihačov, na ktorom boli súťažiaci zo 120 štátov. Po ich skončení sa mu zástupca ministra pôdohospodárstva NDR ospravedlnil, čomu sa Š. Pazdera len čudoval: "Vysvitlo, že ma na začiatku podceňoval. Vraj čo už zmôže päťdesiatročný dedko proti jeho 28 až 32 - ročným hromotlkom. Lenže ja som ich nechal ďaleko za sebou." Po týchto majstrovstvách sa Š. Pazderovi len tak hrnuli pozvania do zahraničia. Škrt cez plány urobila autohavária, po ktorej ho lekári už do práce nepustili. Po novembri 1989 je však prácou až zavalený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
