desaťročné jubileum od ustanovujúceho valného zhromaždenia ŠPPK a členské ambície Slovenska v Európskej únii (EÚ). Prvú skutočnosť na valnom zhromaždení poľnohospodárov a potravinárov prešovského regiónu prezentovali odovzdaním zlatých, strieborných a bronzových medailí Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) piatim členom. Druhú skutočnosť, schválením výzvy delegátov zhromaždenia adresovanej SPPK, vláde SR a Európskej komisii na podporu požiadaviek slovenských vyjednávačov v prístupovom procese, ktoré by našim poľnohospodárom zabezpečili aspoň sčasti vyrovnané a dôstojné postavenie v budúcej zjednotenej Európe.
"Nechceme byť druhotriedni Európania, ani farmári," uvádza sa vo výzve, ktorá reaguje na posledné informácie z predvstupových rokovaní našej delegácie s EÚ o podmienkach vstupu a výrobných kvótach, ktoré diskriminujú slovenských poľnohospodárov a potravinárov.
Výzva pokračuje konštatovaním: "Nerovnaké podmienky na trhu čo sa týka nízkych priamych platieb a malých kvót v rozhodujúcich poľnohospodárskych komoditách vrhajú slovenské poľnohospodárstvo do nekonkurenčného postavenia." Do takéhoto postavenia sa môžu dostať aj v súčasnosti výkonní agropodnikatelia. Negatívny až likvidačný dopad budú mať takéto podmienky na poľnohospodárske subjekty hospodáriace v znevýhodnených oblastiach.
To sú "vyhliadky" našich poľnohospodárov v spojenej Európe. Napriek tomu so vstupom do EÚ súhlasia. Predseda ŠPPK Vladimír Palša sa o tom na zhromaždení vyjadril ako o nezvratnom procese a narážajúc na slovenskú realitu uviedol: "Bol by som rád, keby Európa tu bola už dnes, lebo hádam väčších zbojníkov, ako Slovákov ani niet. A Európa určí aspoň isté pravidlá." Na mysli mal predovšetkým obchodné vzťahy, v ktorých poľnohospodárski prvovýrobcovia ťahajú za kratší koniec. Podporili ho aj diskutéri, ktorí uvádzali, že napríklad pri zdražovaní energií poskytovatelia vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby náklady automaticky zahŕňajú do svojich cien a prirátavajú aj svoj zisk, ale poľnohospodár takúto možnosť nemá. Nepomáha im ani vláda. Ekonomickí ministri zmietli zo stola požiadavku poľnohospodárov riešiť "sekeru" vo výške viac ako jedna miliarda korún za dodaný tovar do štátnych spracovateľských podnikov, ktoré išli do likvidácie. Zrejme, ako zaznelo na zhromaždení, v tomto prípade nešlo o banky, ktoré sa dajú za peniaze daňových poplatníkov ozdraviť a potom výhodne predať.
"Ide tu o politickú vôľu," komentoval vývoj v poľnohospodárstve V. Palša, pretože SPPK sa nepodarilo presvedčiť vládu a parlament, aby agrosektor bol zaradený medzi priority v národnom hospodárstve. "Namiesto valorizácie dotácií prišlo k ich kráteniu," poznamenal V. Palša.
Preto delegáti 12. Valného zhromaždenia ŠPPK okrem spomínanej výzvy podporili aj list predsedu SPPK Ivana Oravca, ktorým vyzýva premiéra vlády Mikuláša Dzurindu na celoslovenské stretnutie s poľnohospodármi, kde by chceli počuť jasnú odpoveď zástupcov vlády, čo v budúcnosti zamýšľajú so slovenským poľnohospodárstvom. V Čechách, Poľsku a Maďarsku okrem zvyšovania dotácií do poľnohospodárstva na vykompenzovanie jeho strát pri nerovnocennom vstupe do EÚ vypracovali aj koncepciu jeho rozvoja. Na Slovensku je opačný prístup ako k jednému, tak aj druhému. V. Palša to zhrnul: "Sú názory, že päťmiliónový národ už len nejako Európa vyživí z prebytočnej výroby. Lenže keď v zahraničí zistia, že nič nemáme, tak okamžite zdvihnú ceny, ako to už pred časom urobili pri cukre či obilí." Aj preto poľnohospodári a potravinári prešovského regiónu podporia protestné podujatie 4. decembra v Bratislave pred sídlom misie Európskej komisie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
