niečo (ako o každom človeku), čo sa dá povedať navyše. A možno aj zaujímavé, najmä keď to o sebe prezradí sám.
Ako by ste v krátkosti charakterizovali svoju osobu?
- Spoločenský, prístupný, náročný v práci, spravodlivý, dôverčivý, ochotný pomôcť, ohľaduplný.
Čo by ste na nej zmenili?
- Asi tú dôverčivosť všeobecne.
Váš otec bol známy v širokej stavbárskej rodine. Čo ste si od neho zobrali do života?
- Múdru radu, že čo robím, mám robiť naplno a dobre, že sa nemám dať prvým neúspechom odradiť, ale ísť za svojim cieľom a byť úprimný, čestný a trpezlivý.
Ako vás formovala mama?
- Po nej mám dôslednosť, možno až puntičkárstvo. Mama ma naučila odpúšťať, nenosiť v sebe pomstu za urobenú krivdu, byť poriadkumilovný a spravodlivý.
Ktoré hodnotové kritériá sú vám v práci i v styku s ľuďmi najbližšie?
- Čestnosť, úprimnosť, otvorenosť, poriadok a spravodlivosť.
Spomeniete si na prvé stretnutie s manželkou?
- Bolo to v autobuse MHD z Veľkého Šariša do Prešova. Mladá, copatá slečna, sieťka plná kníh cestou do knižnice. Pomohol som jej ju niesť a bolo z toho prvé rande.
Na ktoré obdobie života s ňou máte najkrajšie spomienky?
- Je to 2-ročný pobyt v Alžíri s malými deťmi. Každý deň celá rodina spolu niečo neopakovateľné.
Mali ste aj krízové obdobia, ktorým sa nevyhne žiadna rodina?
- Krízu asi nie, ale párkrát tichú domácnosť na 3-4 dni. Dôvodom bola výchova detí. Ja som náročný najmä na syna a zdalo sa mi, že manželka je v niektorých veciach skôr ich ochrankyňa, všetko im dovoľujúca... Veď to každý pozná.
Podstatnú časť života ste ako projektant prežili medzi stavbármi. Čo vám dali do života?
- Hlavne poznanie, že to stavbárske "coľ sem-coľ tam, kramľa pricahne" v reálnom živote neplatí. Je pravda, že "i tak še da", ale pri výkone funkcie človek musí byť dôsledný. A z projektovej praxe mám také skúsenosti, že kým v Alžírsku sme my učili Arabov dôslednosti, v Rusku, na stavbe bytov, Nemci nás.
Ako projektant ste dva roky pôsobili v Alžírsku a takmer toľko aj na stavbe v Rusku. Na čo si najradšej a na čo neradi spomínate z obidvoch pracovísk a na druhej strane za čo im vďačíte?
- Z Alžírska najradšej spomínam na spoločný rodinný život, exotickú krajinu a jej zvláštnosti. Pre mňa projektanta, to boli veľmi zaujímavé stavby. Výstavbu takého rozsahu ako sídlisko Sekčov, zloženú z deviatich súborov, sme bežne riešili ako súčasť niektorého mesta. Pritom projekty štvorprúdových komunikácií boli bežnou súčasťou dopravného systému mesta. No a tá rýchlosť realizácie na začiatku sme projektovali sídlisko a pri odchode domov (ani nie 2 roky) už niektorí naši projektanti bývali v týchto domoch. Na to horšie sa už takmer zabudlo. Ale pocit neistoty v cudzom svete, ako sa dostanete domov, čo keď sa vám niečo stane, najmä deťom, zostal. Je to taký stresový, vnútorne ťaživý zážitok. A z Ruska? Je to životná skúsenosť práce s Nemcami. Dvanásť hodín denne, precízne, do detailov, každý výkres schválený, každý stavebný materiál certifikovaný a najsamprv predložený ako vzorka. Až potom zabudovaný. Čo projektant nepodpíše, nedá sa zabudovať. A to horšie? Celkové prostredie zima, horúčavy, nečistota, zlé hygienické podmienky...
Prečo ste presedlali zo stavbárčiny na verejné funkcie?
- To presedlanie bolo také automatické, plynulé. Akýsi prirodzený vývoj. Podobne ako si predstavujem prechod zo štátnej správy naspäť na podnikateľskú činnosť. I keď je to stále začínanie náročné na čas aj energiu. Ale beriem to tak, že život je zmena.
V čom sa, podľa vás, s odstupom času cítite istejšie či úspešnejšie?
- Ťažko povedať. Ovšem tých 8 rokov vo verejnej správe a množstvo stretnutí s našimi aj zahraničnými osobnosťami mi dáva istú sebadôveru a rozhľad, ktorý človek môže zužitkovať aj v bežnej praxi medzi podnikateľmi, obchodníkmi aj v styku s občanmi.
Čo vám hovoria slová česť, morálka, peniaze?
- Česť a morálka predstavujú životnú cestu, z ktorej sa človek môže každému pozrieť do očí, nevyhnúť sa stretnutiu ani na chodníku, je to istota, že keď ťažko zaspávam, tak pre nič iné iba pre množstvo problémov, ktoré treba denne riešiť. Peniaze sú pre život nutné. Ale nemusia byť v neobmedzenom množstve. Na slušný život ich netreba veľa.
Už niekoľko rokov zastávate pomerne vysoké verejné funkcie. Mohol by vás niekto obviniť z nečestného, nemorálneho konania?
- Nie každý človek je sebakritický a vie pochopiť aj toho druhého. Zatiaľ som bol vždy dôsledný a otvorený zvlášť pri takých citlivých otázkach ako sú personálne zmeny, finančné postihy či nepopulárne organizačné opatrenia. Vždy si nájdem čas na osobné rozhovory, vysvetlenia rozhodnutí. Nemám pocit, že by som nečestne konal a mal preto nepriateľov.
Dnes, napodiv, práve ľudia ktorí nestavali na týchto hodnotách sa z hmotnej stránky majú najlepšie. A naopak. Počítam preto, že vám nebude robiť žiadny problém prezradiť svoje majetkové pomery . Alebo áno?
Nie, nerobí mi to problém. A nemusím podať ani majetkové priznanie, lebo nemám milión. Donedávna deti študovali, teraz sme všetci v 4-izbovom byte- deti zadarmo. Vystačím z platu. Ak niečo ušetríme, ideme na letnú aj zimnú dovolenku väčšinou doma, na Slovensku. Chatu nemám, ani rodinný dom, ani polmiliónové konto. Mám auto Felíciu, dvojgaráž a nevysporiadanú záhradku s 20-ročnou chatkou 16 m2 plochy. A to všetko s manželkou na polovicu.
Povedzte nám, ktoré tri veci by ste ako novozvolený primátor urobili v prvom rade?
- To, čo vyplýva z volebného programu - podal projekt na priemyselný park v areáli ZVL, pripravil internetizáciu základných škôl a staval nájomne byty.
Čo sa vám na našom meste najviac páči a čo nie, a čo by ste ako primátor zmenili v činnosti radnice?
- Páči sa mi to, že je urbanisticky kompaktné, vrátane historického jadra, že je útulné, s rôznymi krásnymi zákutiami a lesmi dookola. Nepáči sa mi neporiadok na sídliskách, existujúci vandalizmus a sprejerstvo. Najskôr by som zmenil prístup radnice k Prešovčanom. Prijal by som každého tak, ako na okresnom úrade. Zmenil by som tiež prístup k podnikateľom aj ku spolupracovníkom na mestskom úrade. A, samozrejme, oživil spoluprácu s úradom samosprávneho kraja a s krajským úradom.
Čo odpoviete tým, ktorí hovoria, že len kandidát SDKÚ, teda najsilnejšej strany vládnej koalície, môže pre Prešov v Bratislave najviac vybaviť, dosiahnuť?
- Nemám pocit, že by nám Bratislava extra pomohla. Naopak, ako krajské mesto sme boli z rôznych programov vyškrtnutí. Vzťah Bratislavy k nám sa zmení len pod tlakom Európskej Únie. Aj ja sa osobne poznám s niektorými členmi vlády, takže nič mi nebráni s nimi konzultovať o potrebách mesta a o možnostiach ich riešenia.
Ktorými jazykmi sa dorozumiete ?
- Doslova dorozumiem sa francúzsky, nemecky, rusky, ale oficiálne tlmočiť si netrúfam. Jazyky denne nepoužívam a slovnú zásobu si udržiavam štúdiom namiesto čítania beletrie.
Nuž a posledná otázka, ktorá iste bude zaujímať čitateľov, koľko peňazí vás bude stáť volebná kampaň a odkiaľ ich vezmete ?
- Moja volebná kampaň je krátka a skladá sa z dvoch častí. Jedna časť je spoločná s poslancami HZDS a SDĽ a tam sme sa skladali. Ja niečo viac pri distribúcii čo je pár desať tisíc korún. OV a KV SDĽ mi tiež pomáhajú a časť je kandidatúra na primátora. Väčšinu si platím sám, časť sponzori, skôr priatelia a známi z Prešova aj iných okresov napríklad Stropkov, Vranov, Bardejov a Košice. Ale to nie sú vysoké čiastky a predpokladám, že celá kampaň nepresiahne 400-tisíc korún.
Autor: Dušan BABINEC
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
