Pohľad učiteľky na 1. Prešovský študentský Liverpool: "Bol to trest"
Do 15. novembra 2002 som, okrem iného, neverila dvom veciam. Jednou z nich bolo presvedčenie, že ma už žiadna nezmyselnosť v učiteľských službách nemôže prekvapiť a druhou, že by sa mohol 17. november - Deň študentstva pretransformovať na deň (všimnite si, že je zatiaľ s malým "d"), počas ktorého by mali byť učitelia potrestaní za trápenie žiakov a celoročnú "nadvládu" nad nimi. A stalo sa. Neveríte? Posúďte sami.
V Mestskej hale v Prešove sa 15. novembra konal koncert pri príležitosti spomenutého dňa. Keď som dobre pochopila, mal to byť koncert začínajúcich prešovských kapiel s vyhodnotením a žiaci základných a stredných škôl mali tvoriť publikum. Potiaľ by to nebolo nič mimoriadne. Lenže...
Predstavte si, že sem prídete s triedou, za ktorú ste zodpovední, a teda by ste o nej mali mať prehľad, mali by ste ju usmerniť, prípadne, keď niekomu príde zle, pomôcť, myslím tým za účinnej pomoci zdravotníckeho personálu, ktorý by na takýchto megapodujatiach nemal chýbať. Keď totiž učitelia aj uviedli im zverené triedy do haly, vzápätí v tom obrovskom množstve malých detí a študentov prešovských základných a stredných škôl a okolia stratili o nich akýkoľvek prehľad. Mňa osobne hneď po spomínanom úkone ovládol pocit, aký určite mala Popoluška pred treťou Macochinou úlohou. Pochytil ma strach a ovládla úplná bezmocnosť. Čo by sa stalo, keby nebodaj začalo horieť, pretože sa našli vynachádzaví mladí ľudia, ktorí si aj z eufórie posvietili zapaľovačmi na začínajúcich umelcov? Alebo, čo by sa stalo s tými, ktorí si uprostred haly, vo voľnom priestranstve medzi sedadlami, posadali na zem a tí pred nimi a za nimi stáli? Čo keby sa tí stojaci z nejakej príčiny dali do pohybu? A usporiadateľov, zdravotníkov či požiarnikov nikde! Tí poslední tak nanajvýš predávali v bufete.
Usporiadatelia sa akurát postarali o to, že postavili mladých chlapcov pri východe, aby tí, čo ich oná "zábava" nebaví, nemohli odísť skôr ako o dvanástej.
Plynie z toho jedno, keď si za, v tomto prípade, kultúrne podujatia zaplatíte, nemáte právo mať vlastný názor na to, či sa vám program páči alebo nie. Veď, keď mal učiteľ strážiť väčšinu, nemohol zároveň utekať k východu s tými, ktorých to už prestalo baviť.
O spojení "kultúrne podujatie" by sa v tomto prípade tiež dalo uvažovať. Nechám to však na posúdenie tým, ktorí sú za organizovanie 1. prešovského Liverpoolu zodpovední. Tak sa totiž ono podujatie malo nazývať. Ja sa len pýtam, čo tie decibely, krik a chaos dali tým mladým deťom, žiakom ZŠ, ak už pripustím, že žiakom SŠ sa môžu takéto podujatia aj páčiť.
A tak mi nezostáva nič iné, ako znova zopakovať: Opäť sa raz niekto rozhodol potrestať učiteľa! Verím v jedno, že po mojich slovách už rodičia nepovedia vetu: "Tým učiteľom ale je! Zas nemusia učiť a namiesto toho si idú na koncert."
No a na záver hádam len malé odporučenie pre riaditeľov škôl. Dobré je dôverovať, ale ešte lepšie preverovať. V tomto prípade ponúkané akcie či podujatia.
PhDr. Tatiana Farkašovská
Autor: FLAJA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
