blokovou pokutou. Vedia však aj to, že v prípade potreby dokáže páchateľa bez problémov spacifikovať hmatmi bojového umenia Kung-Fu, ktorému sa venuje od rannej mladosti. "Mäkkého drsniaka" v uniforme kežmarského mestského policajta však niečo pred vyše rokom doslova "katapultovalo" do povedomia širokej verejnosti jasné víťazstvo v relácii Slávici na ulici. Song Petra Kotvalda, ktorý odspieval možno lepšie ako sám Kotvald pre neho znamenal doslova umelecké znovuzrodenie, po ktorom nasledovala celá séria ponúk, ktoré ho dostali na koncertné podtatranské pódia.

Vie sa o vás, že spevu ste sa aktívne venovali už na strednej škole. Váš profesionálny život sa však zvrtol k súčasnej kariére mestského policajta. Priblížte nám ten zvrat.

Spievať som začal v pätnástich a v podstate som prespieval celú strednú školu. Prirodzene moja ďalšia cesta preto viedla na prijímacie pohovory na novootvorenú Školu pre vychovávanie mladých pracovníkov pre modernú hudbu. Výberová komisia bola z môjho hlasu nadšená, pretože v tom čase som dokázal spievať presne tak tenko ako Darina Rolincová. A to som sa vôbec nemusel premáhať. Žiaľ, konečný verdikt z prijímacích skúšok bol pre mňa veľmi horkou pilulkou, ktorú som nedokázal spolknúť. Odložil som gitaru, rozpredal aparatúru a takmer desať rokov som na spev úplne zanevrel...

Zlom nastal teda až po vašom jasnom víťazstve v súťaži Slávici na ulici.

V podstate je to tak. Počas mojej odmlky boli mojimi jedinými poslucháčmi kolegovia v zbore, ktorým som spieval pri spoločných akciách. Pri tých príležitostiach ma vždy podpichovali aby som sa prihlásil do súťaže podobného razenia. Mal som však z toho svoje obavy. Ľudia policajtov veľmi nemajú v láske nechcel som sa stať terčom prípadného výsmechu. Z toho dôvodu som si aj veľmi citlivo vyberal súťažnú pieseň. Chcel som, aby bola v čo najnižších tónoch. V mojich reálnych výškach totiž spievam úplne najvyšším ženským hlasom a nerobí mi problém odspievať napríklad ani party Celine Dionovej. A keďže, ako hovorím, ľudia nemajú policajtov v láske, mal som obavy ako by to ľudia priali... Rovnakú dilemu som riešil aj pri vzniku môjho prvého singla. Povedal som si však nakoniec, že by bolo škoda nenaspievať ho v plnom hlasovom rozsahu. Takže v ňom idem aj do veľmi vysokých až ženských výšok.

Naznačujete teda, že na svete je váš prvý singel Tabu lásky, ktorý už odznel aj v étery veľmi úspešného slovenského rádia. Ako teda vznikal?

Mám nový singel, na ktorom je zatiaľ jediná pesnička. Veľmi som rozmýšľal, ktorá piese by povedala najviac o mne samom. Nakoniec som sa rozhodol pre tabu lásky. Hudobnú a textovú stránka piesne som si robil sám. Nahral som ju prakticky v priebehu troch dní s chlapcami z kežmarskej kapely Amadeus, ktorí sa ukázali ako stopercentní profesionáli. Celá pieseň totiž nevznikala ani v improvizovanom štúdii, ale doslova na kolene. Výsledný efekt je vzhľadom na tieto podmienky veľmi dobrý.

Keď už bol singel na svete, navrhla mi jedna z mojich kolegýň, aby som sa prihlásil do súťaže talentov v spomínanom rádiu. Zvážil som to a nakoniec som tam ten singel poslal. Onedlho mi volali chlapci z Amádea, aby som si zapol rádio...

O čom je spomínaný singel?

Je o tom, že ľudia často neprijímajú veci, len preto že ich nevedia pochopiť. Tabu lásky hovorí príbeh človeka, ktorý bol niekedy zamilovaný a žije svoj zaužívaný život. Zrazu však príde moment, kedy si uvedomí, že sa ešte stále dokáže zamilovať.

Stojíte teda na začiatku hudobnej kariéry. Chcete na tvrdo preraziť v hudobnom biznise?

Hudba ma baví a bol by som rád, keby som mohol robiť to čo ma baví. Nerobím si však veľké ilúzie. Na Slovensku v tomto smere panuje veľká konkurencia. Robil som predskokana niekoľkým slovenským pop-star, ktoré boli z môjho hlasu uchvátené. Žiaľ, o to viac ma to utvrdilo v tom, že staré kapely a interpreti veľmi neradi medzi seba púšťajú mladú krv. Boja sa podľa mňa konkurencie. Neuvedomujú si však, že tým škodia aj sami sebe, pretože potom necítia tlak a jednoducho sa ďalej nevyvíjajú. Podľa mňa doslova zabíjajú hudbu.

Spomínali ste Celine Dione. Spev ktorej z pop hviezd vám imponuje najviac?

Mám rád Celine, ale aj Madonnu a Lionela Richieho. Veľmi rád počúvam aj vážnu hudbu, predovšetkým Bocelliho. Najviac obdivujem už skoro "zabudnutého" Petra Kotvalda, ktorého dokážem úplne dokonale imitovať. Proste mám rád melodickú muziku. Pri cvičení Kung-fu som nadobudol určité znalosti z čínskej medicíny, v ktorej sa hovorí o piatich tónoch, ktoré majú priamy vplyv na duševný i telesný stav človeka. Ten tieto tóny vníma a oni ladia jeho nervové sústavy. Ja ich nachádzam práve v skladbách spomínaných umelcov a je len samozrejmé, že sa ich snažím presadzovať aj vo vlastnej tvorbe.

Ako sa vlastne dopĺňa povolanie mestského policajta a speváka?

Je to zvláštne, ale popularitu, ktorú mi priniesol môj spev, môžem zúžitkovať aj v mojej práci. Ľudia, ale aj takzvaní "darebáci" ma totiž začali vnímať trocha inak.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš