Študentských dní na Prešovskej univerzite. Organizátori pozvali ministra školstva Martina Fronca, podpredsedníčku Národnej rady SR (NR SR) Zuzanu Martinákovú, exministra školstva Milana Ftáčnika, podpredsedu Rady vysokých škôl prof. Michala Šefaru a poslanca NR SR, tieňového ministra školstva politickej strany Smer Dušana Čaploviča.
Študenti boli zvedaví najmä na chystanú novelizáciu vysokoškolského zákona a mienili sa vyjadriť aj k programovému vyhláseniu vlády v oblasti školstva. Na besedu však z rôznych dôvodov prišiel iba zástupca opozičnej parlamentnej strany a tak celé podujatie malo len jeden smer, pretože aj študenti prakticky súhlasili s jeho kritickými názormi.
Podľa D. Čaploviča kroky súčasnej vládnej garnitúry v oblasti školstva sú nesystémové a vyčíta jej najmä finančné škrty. Opiera sa o vyhlásenia premiéra švédskej vlády, ktorý povedal, že "kto škrtí výdavky na školstvo, ten pácha trestný čin". Pritom švédsky premiér je známy ako "brutálny škrtič štátnych výdavkov, okrem výdavkov na vzdelávanie a rozvoj informačných technológií". Za výsledok tejto politiky D. Čaplovič považuje skutočnosť, že Švédsko má vyšší hrubý domáci produkt ako USA a priemer Európskej únie (EÚ) vysoko prekračuje.
"Nesúhlasím s názormi, že najprv je treba rozbehnúť ekonomiku a potom budú peniaze aj na vzdelávanie, vedu, výskum a informačné technológie," povedal na besede D. Čaplovič a uviedol výsledok výskumu pre EÚ, z ktorého vyplýva, že zahraničný kapitál ide za kvalifikovanou pracovnou silou. Pre ministerstvo školstva sa na budúci rok plánuje rozpočet v objeme zhruba 10,7 miliardy korún. Toľko sa však chystá aj pre sanáciu zlých úverov bankového sektoru, aby sa dali lepšie predať. "Ale za tunelovanie bánk sú zodpovední konkrétni ľudia. Keby sa tie peniaze dali do vzdelanosti, tak by sa to časom mnohonásobne vrátilo," mieni D. Čaplovič. Za príklad Slovensku dal malé štáty ako Fínsko, Írsko, Dánsko a Švédsko, ktoré vsadili na rozvoj vzdelanosti a teraz sú medzi poprednými krajinami EÚ. Od nás naopak mladí vysokoškolsky vzdelaní ľudia utekajú. Evidencie hovoria, že je okolo 150-tisíc takýchto ľudí, ktorí za posledné roky zo Slovenska emigrovali.
Ako príklad nesprávne zvolených priorít štátu uviedol, že v priemere na jedného vysokoškoláka sa ročne vynakladá 50-tisíc korún, ale na jedného väzňa 250-tisíc korún. "Je pre budúcnosť Slovenska dôležitejší väzeň, alebo vzdelaný človek?" položil rétorickú otázku D. Čaplovič, podľa ktorého by štát mal riešiť problémy školstva komplexne a nezaoberať sa okrajovými problémami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
