rozhodnutie sa nehanbí, kritizuje však mestský parlament, že brzdí jeho snahy zrekonštruovať existujúce domy.
Aké bolo vaše najlepšie rozhodnutie počas končiaceho sa volebného obdobia?
"Ako najväčšie pozitívum beriem oslavy 750. výročia prvej písomnej zmienky o Spišskom Podhradí. Vtedy sa totiž pre domácich zastavil na chvíľu čas. Dovtedy sa nikto, alebo len málokto z historikov zaoberal konkrétne dejinami Spišského Podhradia. Veľa sa popísalo o Spišskom hrade, Spišskej Kapitule, ale o našom meste takmer nič. Pri tej príležitosti sme zabezpečili vydanie novej, modernej kroniky o dejinách Spišského Podhradia, ako minulých, tak aj súčasných,. Objednali sme si historikov, odborníkov naslovovzatých, ktorí celý život zbierali informácie o histórii Spišského Podhradia. Medzi nimi je aj F. Javorský, ktorý už nežije. Zároveň išlo o veľmi odvážne rozhodnutie, pretože v rozpočte na oslavy mesta sme vtedy mali spolu 350-tisíc korún. Keď mi oznámili len samotnú cenu za vydanie knihy, zabolela ma hlava. Jej vydanie stálo vyše 400-tisíc korún. Pôvodne sme počítali s 1000-kusovým nákladom, ale nakoniec ma presvedčili, že to je veľmi malé množstvo. Tak som sa rozhodol, že si necháme zhotoviť 1500 kusov. Vtedy som si uvedomil, že ma za to Podhradčania buď ukrižujú, alebo pochvália. Samozrejme, našli sa aj takí, ktorí hundrú dodnes, no spätne toto rozhodnutie neľutujem, pretože kniha splnila svoj náučno-propagačný účel v prospech mesta a v súčasnosti máme na Mestskom úrade v Spišskom Podhradí možno ešte 200 kusov. Ja som na ňu hrdý, som hrdý, že máme takéhoto dôstojného reprezentanta, aké si právom naše mesto zasluhuje."
Čo považujete za najhoršie rozhodnutie? Oľutovali ste nejaký svoj krok?
"Ide o rozhodnutie, ktoré ani nebolo moje a nezodpovedám za neho, no napriek tomu ho ľutujem. Poslanci Mestského zastupiteľstva v Spišskom Podhradí v poslednom období brzdili moju prácu. Mám na mysli najmä rekonštrukciu domu na ulici Starý Jarok č. 42. Pritom už pred tromi rokmi som mal na jeho opravu vypísanú verejnú súťaž. Je tam 9 super bytov. Poslancom sa totiž videlo priveľa prispieť na jeho rekonštrukciu čiastkou z mestského rozpočtu, pritom štát vtedy zadal priam ideálne podmienky, za akých pomáhal s financovaním rekonštrukčných prác. Dodnes mi tvrdia, že sme urobili dobre, keď sme počkali s rekonštrukciou 2 roky, lebo v súčasnosti sú podmienky ešte výhodnejšie. Lenže zrejme si neuvedomujú, že vtedajších 5 miliónov, potrebných na opravu, sa zmenilo s pribúdajúcimi rokmi a rastom cien na 8 miliónov. A ľudia už mohli v nich bývať. Trápi ma to, no ja som vyvinul maximálnu aktivitu - 4-krát som predkladal tento návrh na rokovania jednotlivých mestských zastupiteľstiev. Všetky domy, ktoré sú na námestí a patria do zoznamu pamiatok, sú nevyužité a zbytočne chátrajú, by sme mohli s 80-percentnou dotáciou štátu takýmto spôsobom zveľadiť a udržať tu mládež. Veď len na nájomnom by nám nasťahovaní ľudia poľahky splatili 20-percentnú investíciu mestského úradu. A ja som sa boril s presadením rekonštrukcie jedného domu 3 roky..."
Čitateľka nášho denníka - Zuzana P. z Baldoviec - sa pýta, kedy ukončíte a uvediete do prevádzky novú základnú školu?
"Teraz sa situácia, prirodzene, úplne mení. Doteraz boli školy štátne a ja z pozície zástupcu samosprávy som mohol napísať akurát zdvorilostný list a nič viac. V rámci delimitačného procesu však už prešli školy pod našu správu. Keď sme prišli do novej, v súčasnosti rozostavanej školy sa poobzerať, čo všetko nám štát dal do správy, skoro sme zaplakali. Strechy sú totálne sfušované, detaily nedokončené. Tehly tam už pomaly miestami zelenajú. Tohto roku sme dostali v rámci dostavby novej základnej školy 900-tisíc korún. V súčasnosti pracujeme na napojení školy na kanalizáciu, osadení lapačov piesku a oplotení. Rozhodli sme sa, že školu nedokončíme naraz, ale po etapách. Dôvodom je chýbajúcich 130 miliónov, ktoré nám v súčasnosti nikto nedá odrazu. No verím, že po tých 25 - 30 miliónov sa dá nájsť každý rok. Počítam, že do 4 - 5 rokov by mohla byť táto škola kompletne dokončená. Samozrejme, v rámci etáp počítame s ukončením raz jedného, druhýkrát ďalšieho pavilónu. Akonáhle bude aspoň jeden z nich hotový, už sa tam budú môcť učiť deti. Je predsa nemysliteľné, aby deti z mesta vozil autobus na dedinu za vzdelaním. Štát sa veľmi nestaral nielen o dokončenie tejto školy. Kým existoval ešte Spišskonovoveský okres, našli sa aj peniaze, aj ochota. Ale keď vznikol Levočský, už to bolo horšie. Pred 12 rokmi sme kolaudovali jednu materskú školu. Aj tá je, napriek svojej len 12-ročnej existencii, už v súčasnosti v katastrofálnom stave. Desať rokov sa tam nemaľovalo, nemal sa o to kto postarať."
Mnohí vám vyčítajú, že ste sa nepustili do skrášľovania mesta - prečo?
"Vždy som mal svojské teórie na túto tému a mal som pravdu. Domáci vždy vidia len novú dlažbu v Spišskej Novej Vsi, či v iných mestách. Ja sa však do niečoho takéhoto nepustím, dokiaľ na to nemám riadny papier. A v rámci schvaľovaného nového územného plánu mám pripravenú základnú škicu, ako by mohlo mesto vyzerať. Mám tam zahrnutú aj novú dlažbu, zeleň, no v prvom rade sa musíme vysporiadať s dopravou. Premávajú tu kamióny, tatrovky, bagre. Načo tu budem budovať a osadzovať sochy, lavičky a nové posedenia, keď mi tu prášia autá. Zo zadných parkovísk musíme trochu ubrať, aby mohlo na námestí zaparkovať aspoň 8 autobusov. Plánujem tu situovať nové kúpalisko, kemp, ale to všetko až po ukončení územného plánu, aby som mal z čoho vychádzať. Verím, že raz budeme mať aj kvalitnú ľadovú plochu. Dnes už to nie je až tak finančne náročné, existujú rôzne moderné techniky bez asistencie škodlivého čpavku. Každú chvíľu budeme mať športové ihrisko s umelým trávnikom. Práve do toho bude potrebné zainvestovať, do rozvoja turistického ruchu. Nám netreba žiadne priemyselné parky, veľké fabriky. Rozvoj cestovného ruchu je naša budúcnosť!"
Ako bude vyzerať mestský účet na konci volebného obdobia?
"Už teraz sa môžeme pochváliť prebytkom, niečo máme aj z refundácii za plyn takticky odložené - pre istotu. Fond národného majetku SR nám vrátil vyše 5 miliónov korún. Niečo sme vyčlenili na dokončenie povrchových úprav cestných komunikácií. Vtedy sme ich rozbili kvôli plynofikácií, teraz si myslím, že je namieste, aby sme z navrátených investícií zafinancovali práve práce, ktoré by dali cesty do pôvodného stavu. Samozrejme, bol kvôli tomu krik, dokonca ma obvinili, že si chcem urobiť za tieto peniaze 5-miliónovú predvolebnú kampaň. Nakoniec to však prešlo a uznali, že mám pravdu."
V Spišskom Podhradí stúpa kriminalita. Pred deviatimi rokmi ste to riešili zákazom vychádzania Rómov do mesta. Ako hodnotíte s odstupom času toto riešenie, ktoré mnohí pomenovali aj ako rasistické? Plánujete opäť prikročiť k takémuto radikálnemu riešeniu?
"Vtedy sme boli nútení prijať takéto riešenie, pretože kriminalita dosahovala v našom meste až neúnosnú mieru. Vypisoval som a upozorňoval na tento stav ministra vnútra, štátneho tajomníka, u generálneho prokurátora som vysedával a každý len kýval s plecami. Nikto nevedel nájsť riešenie. Na dennodennom poriadku boli 2-3 krádeže. Jednému zmizli zemiaky, druhému celé prasa. Počúval som ponosy od krádeží hydiny až po vybrakované firmy. Jednému vykradli celú šijaciu dielnu, inému mäsiareň. Nakoniec sme zistili, že práve bratia jedného z dnes už mŕtvych mafiánov organizovali všetky tieto krádeže. Jednoducho si robili, čo chceli. Policajtom sa to, samozrejme, veľmi riešiť nechcelo. Stále mali nejakú výhovorku ohľadom priveľkej náplne práce. Vyvrcholilo to príbehom jedného dedka, ktorému som poradil, aby svoj príbeh vyrozprával poslancom mestského zastupiteľstva. Keď si ho vypočuli, behom 15 - 20 minút bolo toto všeobecno-záväzné nariadenie (VZN) schválené. Koľko listov som ja dostal ohľadne toho VZN! Možno 15O ma chválilo a 5 - 6 bolo takých, čo mi nadávali do rasistov. Napísal mi dokonca jeden Róm zo Šace, ako mu vykradli byt Rómovia z pomsty za to, že sa mu v podnikaní darí. On vytiahol pištoľ, jedného z nich postrelil a nakoniec skončil vo väzení. Lupičom sa, prirodzene, nič nestalo. Spomínané VZN sme vyvesili na úradnej tabuli a bol na chvíľu pokoj. Jedna Rómka sa však toho chytila, rozvírila hladinu a potom začal cirkus. Vedel som, že riskujeme, no zároveň som si uvedomoval, že poslanci stoja za mnou a robíme to pre správnu vec. Všetci vysokopostavení si tu začali podávať kľučky. Nakoniec zrušil naše všeobecno-záväzné nariadenie až parlament. Potom sa situácia zlepšila, policajti dohliadali na poriadok v meste hlavne počas turistickej sezóny a zmenil sa aj typ ich oddelenia a z pôvodných 12 nám pribudol dvojnásobok policajtov. Lenže - časom sa opäť znižoval počet policajtov, ktorí mali dohliadnuť na poriadok v meste. Opäť sa stupňuje kriminalita, pribúda lúpežných prepadnutí. No túto formu riešenia problému už nezvolím. V prvom rade by sa o to mala starať štátna polícia, až potom samospráva. Ak oni vyvinú maximálne úsilie v boji s kriminalitou, až potom sa pripojíme aj my.
Prečo ste zrušili mestskú políciu? Nepomohla by poriešiť práve ona tieto problémy s kriminalitou?
"Žiaľ, nepodarilo sa nám medzi jej príslušníkmi presadiť nejakú kádrovú politiku. Bola tam taká zvláštna partia, náčelník bojoval proti svojim podriadeným, jeden bol dlhodobý maród. Zároveň odmietali odniesť občas poštu. Vraj oni nie sú poštári. Podľa mňa práve to by malo byť gro práce mestského policajta - podebatovať s ľuďmi, spoznať ich problémy, a tak sa zorientovať v celkovej situácii. Nevidel som žiaden problém v tom, že by odniesli domácim občas aj nejaký list. Takže sme o ich platy ušetrili mestský rozpočet takmer 1,5 roka. Samozrejme, nie som proti mestskej polícii v Spišskom Podhradí a som presvedčený, že tu má svoje opodstatnenie. Avšak najprv, ako som už spomínal, musí vzísť nejaká aktivita aj od štátu. Nieže mi budeme z vlastného vrecka financovať to, za čo sú práve oni platení. Štát si totiž zrejme myslí, že nám celý problém so stúpajúcom kriminalitou hodí na krk a my budeme financovať z mestskej kasy všetky opatrenia. Tak to teda nie!"
Čitateľa Emila M. zaujíma, aký prínos pre Spišské Podhradie priniesla americko-spišskopodhradská družobná spolupráca a naopak?
"Videli sme svet. Je dobré, ak človek spozná aj iné krajiny, nazbiera určité skúsenosti. Nebola ani tak výhodná pre mňa ako pre primátora, alebo pre poslancov, ale pre naše deti. Niektoré z detí poslancov boli tiež v Amerike, začali tam chodiť do školy. Máme aj iné partnerské mestá, napríklad v Taliansku a odtiaľ chcú prísť k nám noví investori. Iba čakajú na výsledok volieb."
Ten istý čitateľ by rád poznal aj vaše stanovisko ku kauze ukradnutých vzácnych exponátov z Vlastivednej izby.
"Predtým, než som nastúpil do vedenia Mestského úradu v Spišskom Podhradí, bola Vlastivedná izba niekoľkokrát vykradnutá. Nevedel som, čo s ňou, tak sme ju preniesli do markušovského letohrádku. Asi po šiestich rokoch sme ju preniesli naspäť, minulého roku sme zamestnali asi 6 občanov v rámci verejno-prospešných prác, ktorí sa venovali len tomu. Radili sme sa, zisťovali a spolu s pamiatkármi sme ju upravovali a čistili. Zbierka Vlastivednej izby je ešte stále na Mestskom úrade v Spišskom Podhradí a v súčasnosti hľadám vhodné priestory pre jej vystavenie."
Čím sa budete živiť v prípade neúspešnej kandidatúry na primátora Spišského Podhradia?
"Svoje ďalšie možnosti vidím v cestovnom ruchu. Myslím si, že je to veľká šanca, náš región je na podnikanie v tomto smere priam predurčený. Verím, že sa nestratím, nech budem robiť čokoľvek. Byť primátorom je životnou školou získať poznatky a informácie zo všetkých sfér. Aj keby som si naslepo vybral nejaké povolanie, verím, že by som sa v ňom presadil."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
