Vojtičko, bubeník Zolo Pavličko a basgitarista Laco Horský sa za krátky čas stihlo etablovať na kežmarskej undergroundovej scéne. Trojica muzikantov pritom nepatrí medzi žiadnych novicov. Všetci už majú za sebou účinkovanie v niekoľkých kapelách. Pred v poradí štvrtým koncertom Olgoja Chorchoja v kežmarskom klube Ponorka sme sa nielen o kapele porozprávali s gitaristom Marošom Vojtičkom.

Kapela má netradičný názov, Olgoj Chorchoj, ako vlastne vznikol a čo znamená?

"Raz sme boli na čundri v lese a bavili sme sa len tak o kapele. To bolo v čase, keď sme ešte spolu nehrali v tejto zostave. Prišla reč na to, ako by sa kapela mohla volať a prišla reč na červa, ktorý žije v mongolských púštiach a ktorého meno je Olgoj Chorchoj. To pomenovanie sa nám zapáčilo tak, že sme tak nazvali aj kapelu."

Trio tvoria muzikanti, ktorí predtým hrávali v iných, štýlovo rôznych kapelách. Odzrkadľuje sa to i vo vašej tvorbe?

"Samozrejme. S tým, čo robíme teraz, sme nadmieru spokojní. Štýlovo je to ťažko zaraditeľné. Charakterizoval by som to ako world-free-style. Ináč to neviem charakterizovať. Každá skladba je štýlovo iná. Ako celok som ešte takú kapelu, ako je tá naša nepočul."

Napriek tomu, že existujete iba sedem mesiacov, vyprodukovali ste už niekoľko skladieb, ako to stíhate?

"Skúšame skoro každý deň. Máme také kratšie skúšky. Hodinu, hodinu a pol. Muziku robím väčšinou ja, ale do konečnej podoby ju pretvára celá kapela. Texty robíme v niekoľkých jazykoch, okrem angličtiny a slovenčiny spievame aj po nemecky."

Aké problémy trápia kapelu, ktoré existuje tak krátko?

"Ja osobne som s vývojom celkom spokojný. Nejaké veľké problémy nemáme. Chceli by sme časom nahrať nejaké cédečko. Mohlo by to byť, čo najskôr. Materiálu je dosť. Pripravených je dvadsaťdva skladieb. Myslím si, že sa sedem mesiacov je to slušný výkon, nie?"

Uvažujete o rozšírení kapely o nových členov?

"Prial by som do kapely hráčov na nejaké tradičné nástroje, ako sú napríklad píšťalky. Trio nám však zatiaľ vcelku vyhovuje."

Darí sa vám koncertovať?

"Doteraz sme absolvovali tri koncerty. Úplne prvý sme odohrali v Tatranskej Lomnici, potom nasledoval koncert na kežmarskom amfiteátri. Zahrali sme ho bez basgitaristu. Tretie vystúpenie sme odohrali v Cinobani a teraz máme v poradí štvrtý koncert tu v Ponorke."

Myslíš si, že mladí, amatérske kapely majú dostatok možností koncertovať?

"Ak sú dobré, myslím si, že áno."

Stihli ste sa relatívne krátky čas vybudovať okruh fanúšikov?

"Na naše koncerty chodieva poväčšine kežmarský "underground". Sú to mladí ľudia, ktorí majú radi približne rovnakú muziku, akú hráme my. Dá sa povedať, že nekomerčnú."

Keď už sme pri undergrounde, ako podľa teba funguje ten kežmarský?

"Myslím si, že na mesto veľkosťou Kežmarku je to celkom dobré. Je tu pár kapiel, ktoré tu fungujú už dlhšie. Napríklad black metalisti Pagan Spirit, potom je tu punkový Poopičný stav a "hardrockeri" Starí známi. Tí hrajú coververzie. Vznikajú tu aj nové kapely, najmä medzi mladými."

V Kežmarku vznikol nedávno nový klub Ponorka. Vidíš tu možnosť širšej realizácie?

"Pokiaľ ide o koncerty, určite. Som rád, že sa tu robia pre mladých aj iné akcie. Nedávno tu bola prednáška Miroslava Švického. Hovoril o pôvodnom slovanskom duchovne a bola veľmi zaujímavá."

Čo váš čaká najbližšie?

"Mali by sme ísť koncertovať do Dolného Kubína."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš