sa rozhodol čakať vo vestibule staničnej budovy. Prekvapilo ma, že obidve dvere sú otvorené, preto som ich zatvoril. Chvíľu za mnou vošiel ďalší cestujúci, dvere však nechal otvorené. Tá istá situácia sa diala aj pri ďalšom cestujúcom. Tridsať minút som sledoval, ako sa správajú jednotlivé vchádzajúce osoby. Iba jeden cestujúci za sebou zatvoril dvere. My Slováci sme takí. V miestnosti sa kúri, zrejme však zbytočne. Môj návrh znie, aby sa na dvere namontoval samozatvárač, prípadne upozornenie: Zatvárajte dvere. Týmto spôsobom by sa ušetrili peniaze za kúrenie.
Moje počudovanie pokračovalo, keď som nastúpil do rýchlika. Svetlo totiž svietilo napriek tomu, že bolo práve poludnie. Pred stanicou Poprad som na svetlo upozornil sprievodcu. Rozmýšľal som nad tým, koľko peňazí sa minulo, ak svetlo svietilo vo viacerých vagónoch. Cestovné je už teraz drahé, nehovoriac o tom, že od nového roka pôjde hore. Mám už svoje roky, ale to, čo sa deje na Slovensku teraz, je nehorázne.
Spomínaná situácia sa neodohráva iba na železnici. Na autobusovej stanici sú lavičky v žalostnom stave a poväčšine slúžia bezdomovcom. Všetci by sme sa preto mali zamyslieť nad ľahostajnosťou, bezočivosťou a vandalizmom.
Ján Tripšanský, Harichovce
Autor: Z redakčnej pošty
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
