nejde. Od útleho detstva mu šport, a obzvlášť ten kolkársky, prirástol k srdcu. Nuž a i k politike mal a má blízko. Veľkošarišský rodák mal svoj vzor vo svojom otcovi, ktorý pod Šarišským hradom funkcionárčil. Konkrétne v tamojšom kolkárskom oddieli. Syn bol učenlivým žiakom a čo bývalo a býva dosť nezvyklé, už v mladosti pričuchol k organizačným záležitostiam v športovom klube. Pochopiteľne, funkcionárom sa nestal už v kolíske.
"Vo Veľkom Šariši sa voľakedy organizovali pravidelné súťaže v kolkoch. Chodil som do ôsmej triedy základnej školy, kedy mi otec kúpil lístok, oprávňujúci štartovať v jednom z nich. Išiel som si zahádzať len tak z pasie. A zrazu, na prvý raz som skončil druhý! Tie gule ma akosi chytili a keď ma J. Perecár, vtedajší uznávaný tréner, oslovil s ponukou, či by som to neskúsil v Slavoji pretekársky, dlho som veru neváhal. Tak sa stalo, že som vhupol do sveta kolkov, netušiac, že s týmto športom neskôr prerazím do sveta," spomína dnešný prvý viceprezident svetovej kolkárskej federácie (NBC) S. Kubánek.
"Aj keď som hrával kolky aktívne, stále ma to ťahalo k funkcionárčeniu. Už ako dorastenec som za spoluhráčov vybavoval patričné formality v súvislosti s vycestovaním na zápasy a podobne. Mal som už vtedy ctižiadostivosť, ambície, ktoré som sa snažil docieliť. Postupnými krokmi a pribúdajúcimi rokmi som ich začal aj napĺňať." Medzi prvé počiny na funkcionárskom poli, ktoré neskôr dostali prednosť pred dresom veľkošarišského Slavoja, sa stala cieľavedomá robota, ktorej výsledkom bola výstavba novej šesťdráhovej kolkárne pod Šarišským hradom. Na vtedajšie obdobie, jedna z najmodernejších vo federálnej republike. Hrala sa v nej najvyššia súťaž a boli to vari najkrajšie roky tohto v tomto meste zakoreneného športu. Veľkošarišania hádzali kolky na najvyššej úrovni a logicky, činorodá práca mladého funkcionára, ktorý stál za mnohými úspechmi, neostala bez povšimnutia. "Postupne ma vytiahli do krajských i slovenských telovýchovných štruktúr. Nuž a na to len tak ľahko nezabudnem, ako dvadsaťročného ma zvolili do predsedníctva Československého kolkárskeho zväzu."
Vtedy sa S. Kubánkovi dozaista ani len nesnívalo, že to zďaleka nebude jeho funkcionársky strop. V rokoch 1987 - 1992 pôsobil na poste predsedu ČKZ v Prahe a od roku 1993 úspešne stojí na čele slovenského kolkárskeho hnutia. A to stále nie sme na vrchole jeho funkcionárskej pyramídy. Ocenením jeho dlhoročného prínosu pre kolkársky šport, bolo zvolenie na kongrese NBC v máji 2001 v slovinskom Koperi do pozície prvého viceprezidenta Svetovej kolkárskej federácie. "Bola to pre mňa nesmierna pocta a akési zadosťučinenie za v podstate celoživotné sa oddanie kolkárskemu športu. Kolky ma jednoducho bavia, hoci musím priznať, že ponuky som mal i z iných odvetví. Samozrejme, nie ako aktívny hráč, lež ako funkcionár. Nik ma však nezlanáril."
Čo sa však nedá povedať o vašej inej životnej stránke. Nie je žiadnou tajnosťou, že vo Veľkom Šariši ste roky pôsobili vo funkcii šéfa tamojšieho vtedajšieho národného výboru. V politike ste sa ale potom na dlhší čas odmlčali. Keď sa však na slovenskej politickej scéne objavila strana Smer, v jej radoch opäť zarezonovalo meno Stanislav Kubánek... "Faktom je, že roky som pracoval v štátnej správe. Aj to, že za môjho pôsobenia predsedu MNV vo Veľkom Šariši, dostala dovtedy obec druhý raz vo svojej stáročia dlhej histórii, štatút mesta. Mimochodom, vtedy mi ho mojím prostredníctvom občanom odovzdával dnešný slovenský prezident Rudolf Schuster, ako vtedajší šéf KNV v Košiciach. O rok neskôr som s funkcionárčením v politike skončil a vravel si, že nik ma už do nej nikdy nedostane. Oddal som sa robote v športe. V podstate desať rokov som mal od politiky pokoj. Prišiel však január 2001. V tom čase ma oslovil s ponukou Fico. Vraj, či by som nerobil regionálneho koordinátora strany Smer v Prešove. Nechal som si čas na rozmyslenie a nakoniec privolil s tým, že ak by mi to nešlo, podáme si ruky a rozídeme sa. Ono to ale "akosi" išlo a po určitých zmenách v stanovách našej strany stal som sa v septembri roku 2001 predsedom strany Smer pre Prešovský kraj."
Na poli športovom sa S. Kubánek prepracoval do druhej najvýznamnejšej funkcie v Svetovej kolkárskej federácii. A v nedávnych parlamentných voľbách atakoval miestenku v slovenskom zákonodarnom zbore. Z 29. pozície na straníckej súpiske sa však doň napokon nedostal... "Do politiky som vrátil nie pre svoje osobné ambície, ale v domnienke, že pomôžem predovšetkým športu. Hlavne preto, že ma trápi, ako slovenský šport po rozdelení republiky a zmenách upadá stále dole a dole. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Konkrétne prešovský šport a ešte konkrétnejšie prešovský futbal. Aj keď som predovšetkým kolkárskym činovníkom, ani iné odvetvia športu mi nie sú ľahostajné. Udivuje ma, že v športe robia ľudia, ktorí nikdy k nemu nemali úprimný vzťah. Mnohí sa v ňom priživujú. Na športovom poli som niečo prežil, preto som bol presvedčený, že mu stále čosi môžem dať. Ak už som do parlamentu neprerazil, aj na regionálnej úrovni mu môžem dať dosť. Určité kroky už aj i s inými ľuďmi podnikám, snažím sa prispieť k oživeniu voľakedy bašty športu v tomto regióne. Je totiž aj podľa mňa v tomto smere najvyšší čas konať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
