prvé tri mesiace nebolo ani na výplaty. Dnes je osobne hrdý na stabilizovanú situáciu v meste.
Ako hodnotíte po dvoch obdobiach vášho primátorovania stav mestskej pokladne v Spišských Vlachoch?
"Dve uplynulé volebné obdobia boli poznamenané veľkými dlhmi, ktoré som zdedil po mojom predchodcovi. Teší ma však, že mesto sa postupne dostalo z tejto zlej situácie. Dokumentujú to aj výsledky ku 30. septembru toho roku. Koncová bilancia je priaznivejšia oproti východzemu stavu a to k 1.1. 1999 o takmer štyri milióny korún. Postupne sa nám podarilo posplácať staré záväzky. Mestská pokladňa je v solídnom stave, pretože ju nezaťažujú splátky, ktoré sa museli pravidelne uhrádzať. Ide o bankové úvery, prípadne iné záväzky spred roku 1994. Staré dlhy sa teda platili v maximálnej miere, aby bol čo najvoľnejší priestor pre investičné akcie v ďalšom volebnom období."
V akej výške zanecháte dlhy vášmu prípadnému nástupcovi?
"Mínusom, ktorý sa ťahá od roku 1994 je záväzok voči Ľudovej banke vo výške dva milióny osemsto tisíc korún. Celá záležitosť však ešte nie je súdne uzavretá. To je podľa mňa najväčšie nebezpečenstvo pre budúce volebné obdobie. Ostatné vo vzťahu ku záväzkom sú veci súvisiace s bežným životom. Napríklad úver vo výške 280 tisíc korún mal byť splatený v budúcom roku. Negatívom sú však daňové pohľadávky za subjekty, ktoré zanikli a preto vzniká otázka, či ich vôbec bude možné vymôcť.
Do akej miery vyčerpáva mestskú pokladňu?
spomínaný súdny spor?
"Ide o uplatnenie požiadavky vo forme záložného práva Ľudovej banky voči mestu za poskytnutú záruku, ktorú mesto v roku 1994 poskytlo nemenovanej firme. Zatiaľ sa splatilo 200 tisíc korún. Visí nám to síce v účtovníctve, ale za ten čas fyzicky súdny spor nezaťažil pokladňu. V prípade nášho neúspechu to však bude mať tvrdý dopad na financie mesta."
V akom štádiu je výstavba čističky odpadových vôd ?
"Koncepcia Ministerstva životného prostredia voči obciam a mestám sa za posledné roky celkovo zmenila. Mesto do dnes spláca staré záväzky súvisiace so spomínanou čističkou. Na druhej strane nemalo zdroje na to, aby mohlo zobrať ďalšiu pôžičku. Kvôli nádejnému vstupu do Európskej únie sa však začali preferovať regionálne projekty, v rámci ktorých sa môžu čerpať prostriedky z rôznych európskych fondov. Mesto preto vstúpilo do združenia Čistý Ružín. Ide o zoskupenie obcí a miest nachádzajúce sa na toku rieky Hornád za účelom odkanalizovania a budovania rozvodov pitnej vody. Spišské Vlachy sú členom tohto združenia. Máme spracovaný zámer a podľa posledných informácii je schválený Ministerstvom životného prostredia SR. Taktiež bolo prisľúbené, že by mali prísť do terénu technickí poradcovia z Európskej únie. Následne je možné čerpať finančné prostriedky z fondu ISPA. Naša čistička je zahrnutá v tomto programe, z tohto dôvodu sme nezačínali takzvaný sólo výlet."
Spolu s poslancami ste sa rozhodli zrušiť mestskú políciu. Ako tento krok hodnotíte s odstupom času?
"Mestská polícia mala svoje opodstatnenie v čase, keď v meste nebolo obvodné oddelenie PZ. V roku 1996 sa nám však podarilo presadiť umiestnenie policajnej stanice v Spišských Vlachoch. Z tohto dôvodu som videl existenciu mestskej polície v Obvodného oddelenia PZ v Spišských Vlachoch ako duplicitu. Ďalším z dôvodov, prečo sme sa rozhodli zrušiť mestskú políciu boli peniaze. Pokiaľ by sme chceli, aby práca mestských policajtov bola efektívna, bolo by nutné zamestnať minimálne šesť osôb. Mesto však na to nemalo peniaze. Na mestskom zastupiteľstve som preto predniesol myšlienku, že ak by sme mali zabezpečiť koordináciu medzi mestom a štátnou políciou, vhodnejším riešením by bolo prispieť im napríklad 300 tisícovou sumou. Samozrejme za podmienky, že by bolo vidieť policajtov v uliciach mesta. Musím konštatovať, že v Spišských Vlachoch nebadať nárast kriminality odkedy sme mestskú políciu zrušili. Na druhej strane však chýba dozor so strany mesta napríklad pri zakladaní čiernych skládok a udržiavaní verejného poriadku hlavne po diskotékach."
Poslanci kritizovali prítomnosť firmy Alcupro na jednom z mestských zastupiteľstiev. Dôvodili znečisťovaním životného prostredia a apelovali na mesto, aby zaujalo prísnejší postoj. Aký názor na túto situáciu máte vy z pozície primátora? Podobne Alcupro je predmetom otázok dvoch našich čitateľov. Jeden z nich dokonca naznačuje, že prítomnosť tejto spoločnosti v meste súvisí s vašim osobným prospechom.
"Alcupro podniká na území mesta podľa patričného zákona. Ide o stredného znečisťovateľa ovzdušia. Pred dvoma týždňami som navštívil túto spoločnosť a boli mi predložené výsledky merania, ktoré boli v zákonnej norme. To, že norma je aká je, nie je na vine primátor. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné obmedziť túto firmu v prevádzke.
Niektorí obyvatelia mesta mi síce vytýkajú, že som spolu s poslancami presadil podnikanie tejto firmy v našom meste. Podľa zákona však žiadna firma nepotrebuje na podnikanie v meste od nás súhlas, iba stanovisko.
Poslanci navrhovali, aby mesto realizovalo určité monitorovanie ovzdušia. Stojí to však peniaze. Kto to zaplatí?
Čo sa týka čitateľského dotazu, ja ako súkromná osoba nemám za činnosť Alcupra v meste ani korunu. Netajím však, že sa s niektorými vedúcimi pracovníkmi osobne poznám. Mesto môže prítomnosť firmy vnímať hlavne pozitívne, pretože si plnia voči nám všetky finančné záväzky načas. Okrem toho firma podporuje v Spišských Vlachoch rôzne aktivity, napríklad športové. Nezanedbateľnou súčasťou je aj zvýšenie zamestnanosti v meste. Osobne musím povedať, som rád, že táto firma prišla k nám. Ide o spomínanú zamestnanosť, využitie priestorov a nádejné rozšírenie výroby kvôli tomu, že firma svoje produkty dodáva do celej Európy."
Podobne ako v ostatných mestách aj v Spišských Vlachoch kvôli ekonomickej situácii padlo kino. Podnikli ste nejaké kroky na jeho záchranu?
"Bližšie k tejto téme nepoviem nič nové, pretože ste všetko povedali jednou vetou. V dnešnej dobe je kino stratová záležitosť. Sme malá spádová oblasť a taktiež štruktúra obyvateľstva je pre kino nevyhovujúca. Jedinú možnosť vidím v tom, aby sa kina ujala súkromná osoba aj za cenu, že by sme od nej nepýtali žiadny nájom."
Približne pred troma rokmi ste na mestskom zastupiteľstve prezentovali myšlienku vybudovať na území mesta prekládkovú stanicu odpadu z okolitých miest a obcí. Stretlo sa to s veľkou nevôľou poslancov. Aká je situácia dnes ?
"Táto téma súvisí so zákonom, podľa ktorého sa v značnej miere zreguloval počet skládok komunálneho odpadu. V našom okrese ostal iba Kúdelník v Spišskej Novej Vsi. Z hľadiska ekonomiky bola jedna z úvah, aby sa s každou fúrou nechodilo do Spišskej Novej Vsi, realizovať spomínanú prekládkovú stanicu v našom meste. Do uvažovanej koncepcie vstúpil zahraničný partner z Rakúska a vznikla spoločnosť Ekokrom s.r.o., členmi ktorej boli okolité obce a mestá. Prvým krokom boli ekonomické prepočty ohľadom realizácie prekládkovej stanice odpadu z členských obcí a miest. Najvýhodnejší ekonomický záver však znel radšej kúpiť nové - oveľa väčšie vozidlo ako sú takzvané kuka auta - ako vybudovať prekládkovú stanicu."
V akom rozsahu ste vyriešili bytovú problematiku v meste?
"Ako jediná lokalita v Spišských Vlachoch, ktorá by mohla slúžiť na rozvoj bývania sa podľa nového územného plánu javila Cintorínska ulica. Boli sme však blokovaní súdnym sporom ohľadom reštitúcii, ktorý v náš prospech skončili približne v roku 1997. Mesto spracovalo rozdelenie týchto pozemkov s tým, že sa tam zrušila radová zástavba a je tam individuálna výstavba rodinných domov. Prvý dom je už dokonca skolaudovaný.
Za posledné obdobie štát síce poskytol na výstavbu bytov výhodné podmienky, nášmu mestu to však bolo málo platné. Mestské domy, ktoré by sme chceli prestavať na bytové domy totiž neboli v našom vlastníctve. Kúpiť tieto domy nemalo mesto z čoho. Naskytla sa nám však možnosť na začiatku toho roku odkúpiť jeden z objektov. V krátkom čase sme vyhotovili projekty na pätnásť nájomných bytov. Následne sme zo štátneho fondu rozvoja bývania dostali finančnú dotáciu. Momentálne sa začína stavba prvých šiestych bytov.
Prípadná ďalšia individuálna bytová výstavba je podmienená rozšírením intravilánu. Máme už aj vytipované zaujímavé lokality."
Ktorý primátorský čin hodnotíte vy osobne ako najkladnejší a naopak, ktorý ľutujete?
"Som veľmi rád, že sa mi podarilo za veľmi ťažkých podmienok vytiahnuť mesto zo zlej finančnej situácie. Na začiatku môjho primátorovania, obrazne povedané na polovičke účtov sedela kvoka a to v podobe splácania starých dlhov. Napriek tomu sa mi podarilo zabezpečiť chod mesta.
Za sedem rokov môjho primátorovania som nenašiel mínusové rozhodnutie, ktoré by tvrdo poškodilo mesto, či jeho obyvateľov alebo moju rodinu."
Pôsobíte aj ako člen Rady ZMOSU. Do akej miery to ovplyvnilo vašu primátorskú prácu?
"Bol som v centre diania. Mal som informácie z prvej ruky. V ZMOS som pôsobil som aj v pôdohospodárskej sekcii. Mal som preto možnosť ovplyvniť do určitej miery vodohospodársku politiku v regióne. Ako mínus však hodnotím to, že sa nám napriek určitým snahám a sľubom nepodarilo presadiť transformáciu štátneho podniku vodárni na väčší počet akciových spoločností."
V Spišských Vlachoch pôsobíte v miestnej základnej škole ako člen rady školy. Nepokladáte to za konflikt záujmov ? Táto škola má totiž určité nevyriešené vzťahy s cirkevnou základnou školou, čo sa týka priestorov.
"Člen rady školy som od dátumu, kedy vznikla. Som delegovaný za mesto nie za rodičov. Od 1. júla toho roku, kedy školstvo prešlo pod samosprávu sa to síce môže javiť ako konflikt záujmov. Konflikt záujmov by to však bol iba v prípade, ak by som bol členom mestskej školskej rady.
Zriaďovateľom spomínanej cirkevnej školy je biskupský úrad, čiže každý sa svojim spôsobom stará o to svoje. Vo vzťahu ku cirkevnej škole ťažko hovoriť o konflikte záujmov, pretože je financovaná transferom Ministerstva školstva SR. Ide o účelové peniaze, ktorých tok ja nemám možnosť ako primátor mesta ovplyvniť. Preto nemôžem ekonomicky uprednostniť základnú školu v rade ktorej pôsobím. Na druhej strane Základnú školu v Spišských Vlachoch navštevuje aj moja dcéra, preto cítim morálnu povinnosť podporovať toto školské zariadenie."
Nožný konflikt záujmov je predmetom aj ďalšej otázky. Vaša manželka pracuje ako vedúca v miestnej knižnici. Táto téma zaujíma aj našich dvoch čitateľov. Známe sú aj pomerne vysoké platy knihovníčok v Spišských Vlachoch. Náš čitateľ tvrdí, že ide o sumu 120 tisíc ročne. Tieto mzdy boli kritizované aj poslancami mesta na jednom zo zastupiteľstiev.
"Je predvolebný čas a táto téma je vďačná na predvolebné zneužitie. V mestskej knižnici sa vlani uvoľnilo pracovné miesto, kvôli tomu, že bývalá vedúca odišla do dôchodku. Moja manželka dvadsať rokov pracovala v knižnici v Spišskom Podhradí. Má patričné vzdelanie, prax. Hľadal som možnosti a zdroje ako vyriešiť situáciu s uvoľneným pracovným miestom. Išlo mi o to, zamestnať, obrazne povedané, hotovú a zapracovanú silu. Je iba zhoda náhod, že pani Kiššáková je moja manželka.
Knižnica, konkrétne jej rekonštrukcia bola predmetom kritiky poslancom aj v mojom minulom volebnom období. Podľa môjho názoru, siahnuť na vzdelanie národa, je to posledné čo je nám dovolené urobiť.
Čo sa týka platu, v predchádzajúci rok, kedy do knižnice nastúpila moja manželka, bol poznamenaný dlhými maródkami. Logicky, peniaze na mzdy vyčlenené z mestského rozpočtu neboli vyčerpané všetky. Po druhé od 1.4. toho roku platí zákon o verejnej službe, ktorý som si ja nevymyslel. Zákon hovorí o navýšení platov, ktoré ja musím rešpektovať."
Čitateľ našich novín tvrdí, že ste nechali padnúť tri pýchy mesta, a to spevokol, hasičský zbor a futbal.
"Spevokol ukončil iba prvú etapu svojej činnosti, nejde teda o jeho celkové zrušenie. Dnes je akosi v móde, že keď niečo v meste nefunguje, na vine je primátor. Spoločenské organizácie sú však dobrovoľné združenia občanov. Mrzí ma, že spevokol ukončil svoju činnosť, ale mesto do poslednej chvíle finančne prispievalo na jeho činnosť. Ak sa nájde dirigent, budeme ochotní prispievať aj ďalej. Pôvodný dirigent odviedol kus kvalitnej práce, aj jemu však pribudli roky a to sa odráža aj na jeho zdravotnom stave. Ešte raz opakujem, mesto stále plnilo svoje sľuby, ktoré dalo spevokolu.
Pokiaľ ide o futbal, mesto financuje základnú prevádzku futbalového štadióna. Minulého roku to bolo napríklad 300 tisíc korún. Aj tu platí podobná filozofia ako pri spevokole, nech sa ľudia s podobnými záujmami dajú dokopy. Rád by som pripomenul známe príslovie, zakryme sa takou perinou ako máme. Stav futbalu súvisí s celkovou ekonomickou situáciou v našej krajine. Každý vie, že ide o finančne náročný šport. Subjektívnou vecou je zase to, že ryba smrdí od hlavy, konkrétne od hlavy vedenia futbalu na Slovensku, počnúc aj končiac. Je tam veľmi veľa špiny a ja otvorene poviem, že na túto špinu nedám ani korunu.
Najväčšia pýcha nášho mesta je hasičšký zbor a nie je pravda to, čo tvrdí váš čitateľ. Do prevádzky zboru každoročne mesto investuje peniaze. Je to povinnosť zo zákona. V budúcom roku hasiči v meste oslávia 140 rokov pôsobenia, preto aj rekonštruujeme priestory domu požiarnikov. Je logické že začíname najprv s interiérom, preto si inováciu mnohí Vlašania ešte nevšimli. Ak budeme pokračovať v načatej koncepcii, v budúcom roku môžu prebehnúť dôstojné oslavy miestneho hasičského zboru."
Som hrdý na hasičov v Spišských Vlachoch a vidím u nich jednotnosť. Hovorím, kiežby to tak bolo aj v rámci spevokolu a futbalu."
Ďalší čitateľ zase tvrdí, že miestne komunikácie sú vo veľmi zlom stave a vy ste si dali upraviť verejný priestor pred vašim domom.
"Obrubníky, ktoré som dali vyhotoviť boli za moje vlastné peniaze a z vlastnej iniciatívy."
Prejdime k ďalšej čitateľskej otázke. Vraj za vášho pôsobenia boli bez stavebného povolenia postavené rodinné domy v časti zvanej Zahura.
"Výstavba bola povolená ešte pred rokom 1994. Na začiatku môjho primátorovania prebiehala ohľadom tejto témy veľká diskusia na mestskom zastupiteľstve. Súčasná situácia je však dopadom z predošlého obdobia, kedy som nebol primátorom. Napriek tomu, zastávam názor, že v tejto časti mesta by mal pulzovať život."
Ďalší čitateľ sa domnieva, že na mestskom úrade v príspevkových organizáciách pracuje veľa osôb. Na mzdy a odvody sa vraj ročne minie 5 až 7 miliónov korún.
"Zastávam opačný názor. Stav zamestnancov som totiž porovnával aj s inými slovenskými mestami. Opýtam sa vášho čitateľa, či podľa neho je ich práca dostatočne vykonaná. Okrem toho beží reforma verejnej správy. Kompetencie prechádzajú na samosprávy, čo si vyžaduje zvyšovanie počtu zamestnancov."
"Pán primátor, predstavte si, že máte 18 rokov na návštevu prídu k vám kamaráti z iného mesta. Čo im ukážete v našom meste ako prvé," pýta sa pán Novotný zo Spišských Vlách.
"Spišské Vlachy majú veľmi zaujímavú a bohatú históriu, aj keď ma mrzí, že nie je komplexne spracovaná, napríklad ako publikácia. Dominanty nášho mesta, ktoré by som ukázal svojej návšteve, je kostol svätého Jána Krstiteľa, radnica s vežou a kostolíkom. Okrem toho u nás je veľmi pekná príroda, čoho svedectvom je aj rekreačná oblasť Zahura."
Posledná čitateľská otázka: Čo ste urobili pre amatérsky a profesionálny šport v meste?
"Futbalová a hokejová miniliga sa povýšila na súťaž o pohár primátora mesta. Podporil som novovzniknutý šachový oddiel. Jeho členovia sú veľmi aktívni a držím im palce. Svedectvom ich úspechu je aj šachový turnaj, ktorý sa berie ako majstrovstvá Spiša v bleskovom šachu jednotlivcov. Každá kto príde za mnou ohľadom podpory miestneho športu, pokiaľ to situácia dovolí, veľmi rád pomôžem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
