druhého ročníka nadstavbového štúdia, 18-ročný Alojz G.
"Sedeli sme v kreslách oproti dverám. Zrazu sa otvorili dvere a vošiel v rukavičkách. Keď sme ho osvetlili baterkami, ostal možno desať sekúnd nehybne stáť, neutekal, ani keď sme rozsvietili," tvrdí riaditeľ škôl Stanislav Kuchta (na obr.). Samozvaní školskí detektívi sa o pol jedenástej v noci po niekoľkých mesiacoch dohadov a podozrení utvrdili v domnienke, že páchateľom opakovaných vlámaní je dôverou ovenčený, predseda rady školy a neformálny vedúci žiakov Alojz.
"Nikdy nepovedal nie. Celý čas som si hovoril, že keby sme mali aspoň päť takých žiakov ako bol on, odbúrali by sme všetky problémy na škole. Vedel kolektív zaujať, strhnúť, bol ochotný urobiť všetko, čo sme mu navrhli," vysvetlil sklamaný riaditeľ. Mladý muž školu dlhoročne zviditeľňoval navonok. Reprezentoval ju v recitácii i divadle, moderoval všetky školské i celoslovenské súťaže a za posledné štyri mesiace aj okrádal. K piatim vlámaniam sa policajtom priznal po dolapení.
Prvé peniaze v škole zmizli zo zborovne na štvrtom poschodí v priestoroch internátu asi pred štyrmi mesiacmi. Podľa policajných informácií išlo o šesťtisíc korún. Ďalších päťtisíc z rovnakej kancelárie zmizlo v septembri. Zlodej pokračoval v októbri. Tentokrát si vzal na mušku sekretariát riaditeľa školy. Z trezoru tu bez použitia násilia vytiahol 23-tisíc korún. Keďže trezor i kanceláriu dôsledne bez stôp zavrel a nechal v ňom aj pomerne väčšiu časť hotovosti, podozrenie padalo na niekoľko osôb a prostredie školy sa naplnilo nedôverou. Podľa riaditeľa bolo niekoľko podozrivých, medzi ktorých patril páchateľ, ale i samotný riaditeľ, vrátnik, či sekretárka.
Druhýkrát sa do sekretariátu riaditeľa externý študent školy s privilégiom bývať na internáte aj počas sviatkov a víkendov, vrátil večer pred jesennými prázdninami. Do kancelárie sa dostal po použití rezervného kľúča, zapečateného riaditeľovým prsteňom na vrátnici (na obr.). K nej cesta viedla cez kľúč, ktorý potiahol vychovávateľkám. V kancelárii sekretariátu našiel v stole uložený kľúč od trezoru. Nič však z neho nezobral. "Poučení po prvej krádeži sme v trezore už peniaze nemali." Dlhoprstý Alojz pri tejto návšteve urobil chybu. Dvierka trezoru nechal pootvorené, kanceláriu nezamkol. "Nepredpokladal, že sa tu niekto počas prázdnin ukáže a keďže si zabudol svietidlo rozhodol sa, že sa sem ešte vráti," dozvedeli sme sa od riaditeľa, ktorý úmysel zlodeja prekukol. Spoločne s vrátnikom si na zlodeja počkali.
"Sedeli sme tam asi hodinu, keď sa dvere o pol desiatej otvorili." Alojz do nich vstúpil už s baterkou a v latexových rukavičkách. Tisíc korún na nákup si ešte v predchádzajúcu noc ukradol v kancelárii výchovnej poradkyne. Vrátnik nám povedal, že na postriežke bol presvedčený, že keď sa zlodej ukáže, bude to on. "Ináč by som to mohol byť len ja. Boli sme tu sami dvaja."
Žehliar v jednej z prešovských krajčírskych firiem bol na škole všeobecným obľúbencom. "Pochádzal z ťažkých pomerov, rodičia sa o neho nezaujímali. Každý, kto mohol, sa mu snažil pomôcť. Ja sám som mu daroval niekoľko vecí," tvrdí riaditeľ. Napriek tomu si na škole zlodeja nenechali. Alojza stíha polícia na slobode. Okrem vyhodenia z internátu prišiel i o možnosť ukončiť štúdium na škole.
Najlepší kamarát predsedu rady školy je Prešovčan Peter Turčok. Že je Alojz zlodej sa dozvedel, až keď ho odhalili a do školy sa viac nevrátil. "Nikdy by mi to nenapadlo. Najviac peňazí som u neho videl vždy len po výplate," tvrdí. Hoci sa stalo, že niekedy zašli na pivo alebo víno, Alojz podľa neho najviac času trávil prácou pre školu. "Bol šialený do divadla. Vedel zahrať úplne všetko. Nevedel som, že hrá aj svoj život." Alojz sa podľa Petra nikdy nesťažoval na nedostatok peňazí, nehazardoval a nikdy utŕžené prostriedky viditeľne nerozhadzoval.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
