cirkevná pamiatka z roku 1777 bude opätovne posvätená pre liturgické účely.
"Po štyroch rokoch náročnej práce bude slávnostným spôsobom tamojšia drevená cerkov znovu odovzdaná na svoj pôvodný účel, teda aby slúžila božiemu ľudu pre slávenie bohoslužieb. Na akt posviacky je pozvaný prešovský diecézny biskup Ján Hirka, kňazi okolitých farností, starostovia obcí, predstavitelia štátnej správy a ďalšie osobnosti," informoval nás Mgr. Juraj Voroňák, správca farnosti Bodružaľ, pod ktorú spadá chrám v Príkrej.
Tento gréckokatolícky kostolík, alebo 'cerkov', resp. 'cerkev', patrí medzi 27 drevených chrámov severovýchodného Slovenska, ktoré sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Rekonštrukcia bola dokončená za podpory fondu Pro Slovakia.
"Počas posledných štyroch rokov bolo na chráme v Príkrej preinvestovaných takmer dva milióny korún."
Gréckokatolícka farnosť Bodružal je stará štyristo rokov. Okrem Príkrej do nej patria filiálky Bodružal, Hunkovce, Krajná Poľana a excurrendo aj Miroľa a Pstriná.
Príkra leží v nadmorskej výške 430 m, osemnásť kilometrov od Svidníka. Prvá známa písomná zmienka o obci pochádza z roku 1600, keď sa pod pomenovaním Prinka ocitla v záznamoch panstva Makovica ako nová dedina. Dnes je známa najmä tým, že v nej žije minimum obyvateľov s trvalým pobytom, čo komplikuje situáciu pri voľbách. Aj keď v dedine nežije ani desať ľudí, má vlastný kostol.
"Veríme, že investované prostriedky sa okrem zabezpečenia liturgickej funkcie chrámu vrátia aj v podobe oživenia cestovného ruchu," nádeja sa J. Voroňák. "Pretože nie je v silách miestnej cirkevnej obce zabezpečiť údržbu a opravy národných kultúrnych pamiatok, aj v budúcnosti budeme odkázaní získavať finančné prostriedky na tieto účely z rôznych iných zdrojov."
Juraj Voroňák uviedol, že chrám archaniela Michala má vo svätyni na tráme nápis cyrilikou hovoriaci o tom, že fundátorom chrámu postaveného v roku 1777 bol Ioan Jugasevič Skrjavskij. Pochádzal z Príkrej, pôsobil ako učiteľ a ilustroval cirkevné knihy.
"Chrám teraz nestojí na pôvodnom mieste. V polovici tridsiatych rokov 20. storočia ho preniesli niekoľko desiatok metrov vyššie. Leží na svahu, na hornom konci dediny a je k nemu iba peší prístup. Obnovili ho v roku 1903 a v rokoch 1946 až 47, čiastočne v sedemdesiatych rokoch. Počas vojny v roku 1944 ho poškodili pri bojoch o Dukelský priesmyk. V posledných rokoch 20. storočia bol už v havarijnom stave, bola ohrozená jeho statika, vlhkosť vážne poškodila drevené trámy, aj interiér."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
