Krompachy zaznamenali v sociálnej oblasti kolaps. Vďaka zahraničným investorom sa však toto mesto s bohatou priemyselnou minulosťou dvíha z popola ako bájny vták Fénix. Nielen o tom sme s ním hovorili.
Aká je súčasná zadĺženosť mesta a na čo konkrétne sa použili požičané peniaze?
"V súčasnosti má mesto Krompachy úver 10,4 milióna korún. Na jedného obyvateľa je to zadĺženosť 1160 korún. Z toho dlh vo výške 5,5 milióna sme zdedili z predchádzajúceho volebného obdobia. Výška úveru je primeraná. Banka nám totiž vykonala audit a tým pádom aj zvážila naše ekonomické podmienky a schopnosť tento úver splácať.
Zo spomínaného úveru 5,5 milióna mesto použilo na riešenie problematiky firmy Ekover v Spišských Vlachoch (firma v minulosti zabezpečovala výstavbu skládky tuhého komunálneho odpadu v Spišských Vlachoch (poz. redakcie). Ostatné členské obce a mestá si totiž neplnili svoje finančné záväzky a všetko ostalo na pleciach Krompách.
Pred dvoma rokmi sme pred zimnou sezónou museli pre Bytové hospodárstvo mesta Krompachy (BHMK) zobrať pôžičku, aby nenastal vo vykurovaní kolaps. BHMK však veľmi zle hospodárilo a narobilo dlhy.
Dvojmiliónový úver sa bral aj na to, aby sa zabezpečili najzákladnejšie funkcie mesta. Pri 40-percentnej nezamestnanosti v meste a pri ekonomickom páde Kovohút sme museli brať úver doslova aj na to, aby sme v noci mohli svietiť a zabezpečiť odvoz komunálneho odpadu."
Čo sa týka Ekoveru, nebolo by pre mesto prijateľnejším riešením pohroziť obciam a mestám, ktoré si neplnili finančné záväzky, súdnym vymáhaním?
"Zmluvy boli v takej právnej polohe, že sa to nedalo. Mohol som robiť bu-bu, zbytočne. Chcem však pripomenúť, že je to záležitosť minulého volebného obdobia."
Nemyslíte si, že touto zadĺženosťou zviažete svojmu nástupcovi do istej miery ruky?
"Porovnajte si ostatné mestá. Nie sme na tom tak zle a podľa auditu banky môžeme čerpať aj ďalší úver, a to do výšky 11,5 milióna. Môjmu prípadnému nástupcovi som teda v žiadnom prípade nezviazal ruky."
Zadlženosť Krompách zaujíma aj nášho čitateľa, ktorý tvrdí, že mesto žije za požičané peniaze. Okrem toho sa pýta tento Krompašan na váš plat. "Čítal som, že zarábate 60 tisíc korún. Nemáte pocit, že Krompašania na to nemajú?"
"Výška môjho platu je v súlade so zákonom a odsúhlasilo ju aj mestské zastupiteľstvo. Súhlasím, že môj plat nie je malý, ale funkcia primátora nie je ohraničená pracovným časom. Primátorom som celý deň, sedem dní v týždni. Skúste si preto tento plat prepočítať na hodiny."
Akým primátorským činom ste sa podľa vás v kladnom slova zmysle vryli do pamäti Krompašanov?
"Založil som detskú nadáciu. Okrem toho som stál pri zrode krompašskej plavárne a mesto bolo spoluinvestorom. Za 36 miliónov a za 18 mesiacov sa pre Krompašanov postavila v meste plaváreň. Počas môjho primátorovania sa začalo zveľaďovanie a výstavba na lyžiarskom stredisku Plejsy."
Ste rodený Markušovčan. Nepociťovali ste to ako hendikap?
"Každý sa niekde musí narodiť. A ja som stále hovoril, že som chlapec z Markušoviec. V Krompachoch som ako mladý hutný inžinier začal pôsobiť v SEZ-e. V tomto meste som pôsobil v mnohých funkciách, angažoval som sa hlavne v športe. Nemal som ani tridsať rokov a bol som predsedom futbalového klubu. Myslím si, že cez túto spomínanú prácu a iné aktivity som dostatočne spoznal problémy a aj svetlé stránky mesta. V Krompachoch žijem 32 rokov a toto mesto mne aj mojej rodine prirástlo k srdcu."
V začiatkoch vášho primátorovania padli takmer na ekonomické dno Kovohuty. Aký to malo vplyv na mesto?
"Veľmi zlý. Kovohuty nám totiž ročne platili daň z nehnuteľnosti vo výške 1,4 milióna ročne. Nezamestnanosť v meste sa vyšplhala na 40 percent. Ľudia nemali peniaze na základné životné potreby. Mnohí v tejto dobe nemali z čoho platiť nájom za byt. Pribudli nám neplatiči. Vznikla aj taká situácia, že polovica činžiaku platila záväzky, druhá polovica zase nie. Nemohli sme preto ani odstaviť vodu, elektrinu či teplo. Mestu hrozil kolaps. To všetko sa citeľne odrazilo aj na stave mestskej pokladne. Vraciame sa vlastne aj k prvej otázke a vysvetleniu, prečo mesto muselo brať úver. "
Záležitosti strategického významu, ako je vykurovanie, prenájom bytových a nebytových priestorov má v rukách súkromná firma Termokomplex. Nebol to od mesta zlý ťah?
"Termokomplex nie je súkromná firma. Mesto má v ňom 34- percentný podiel."
Nie je to málo?
"Stačí to na blokáciu rozhodnutí. Termokomplex zabezpečil rekonštrukciu a modernizáciu všetkých kotolní. Myslím si, že patríme medzi prvé mestá, ktoré majú kotolne s počítačovým riadením.
Čo sa týka ceny tepla, je ďaleko smerom nadol od maximálnej ceny.
Bytové a nebytové priestory boli predtým v správe príspevkovej organizácie mesta Bytového hospodárstva mesta Krompachy. Za celé obdobie do mestskej pokladne neprišla ani koruna. Až spomínaným prevodom, mesto ročne dostane približne jeden milión korún."
Termokomplex je predmetom otázky ďalšieho čitateľa, ktorý sa tiež pýta: prečo? Okrem toho tvrdí, že s touto firmou nechce mať nič spoločné žiadny slušný podnikateľ a už teraz vraj stoja tri budovy prázdne, vrátane turistickej ubytovne.
"Tento problém som bližšie objasnil v predchádzajúcej otázke. Nech sa váš čitateľ pozrie, ako vyzerali budovy predtým a ako vyzerajú dnes. Slušný podnikateľ je podľa mňa ten, čo platí nájom. Preto si dovolím protirečiť. Na Termokomplex nadávajú tí, ktorí neplatia nájom. Turistickú ubytovňu na Starej Maši bývalé vedenie BHM z nákladov inkasa zrekonštruovalo na podnikateľské účely, čo mesto taktiež zadĺžilo. Mesto si je vedomé, že s touto záležitosťou bude musieť niečo urobiť."
Prednedávnom ste sa ako jediný primátor v okolí rozhodli na konto školstva v meste poukazovať 1 500 korún mesačne. Čo vás k tomu viedlo?
"Bolo to spontánne rozhodnutie. Súviselo s úpravou primátorského platu. Išlo o navŕšenie o 1 500 korún. Na mestskom zastupiteľstve krátko pred týmto bodom rokovania sa hovorilo o školstve. Takže naozaj išlo o spontánne rozhodnutie.
Mesto Krompachy zaznamenáva vysoký nárast rómskej populácie. Je to situácia, ktorú nemôžete ovplyvniť. Napriek tomu skúste načrtnúť víziu, aká bude situácia o pár rokov v Krompachoch.
"Máte pravdu, situácia v Krompachoch je taká, že o dva školské roky budú v základných školách v prvých triedach prevládať rómske deti. Napriek ponuke mesta, nikto z rómskej komunity sa však nezapojil do verejného života. Konkrétne, išlo o ponuku pracovať v jednotlivých komisiách pri mestskom zastupiteľstve. Niektorí obyvatelia síce povedia: Nech dagdzi idú. Musíme si uvedomiť, že Rómovia nikam nepôjdu a budú žiť medzi nami. Ide o veľmi zložitý problém, ktorý sa týka nielen mesta, ale aj vlády. Z našej strany bolo iniciované založenie občianskeho združenia Spolu, v meste pôsobia dva rómske súbory, za pomoci holandskej nadácie v Krompachoch majú možnosť materskú školu navštevovať matky spolu s deťmi. V rámci verejnoprospešných prác na poriadok v rómskych kolóniách dohliadajú rómske občianske hliadky."
Oficiálne v meste žije približne 1400 Rómov. V mnohých rodinách sa však na niekoľko rokov zabudnú na návšteve cezpoľní Rómovia. Ako bojujete proti tejto situácii?
"Samozrejme, že tento problém tu je, aj keď to nie je až také húfne. Zákon je však tak benevolentný, že máme doslova zviazané ruky.
V súčasnosti mestská polícia v Krompachoch dbá na dodržiavanie zákonov bez auta. Zmení sa v tomto krátkom predvolebnom období situácia?
"V meste sú aj dôležitejšie veci. Fakt je jeden, auto sa pokazilo a mestský rozpočet nám nedovoľuje kúpiť nové auto. Zatiaľ alternujeme. Auto mestského úradu má v popoludňajších a nočných hodinách k dispozícii mestská polícia."
Kultúra je boľavým otlakom každého mesta, Krompachy nevynímajúc. Mestské kultúrne stredisko hospodári so stratou. Na jednotlivých mestských zastupiteľstvách ste vždy vystupovali ako obhajca tejto príspevkovej organizácii mesta. Čo vás k tomu viedlo?
"Kultúru v meste predtým zabezpečovala právnická osoba mesto, Kovohuty, SEZ. Po ekonomických problémoch v týchto spoločnostiach kultúra ostala na pleciach mesta. Bolo by na škodu, keby zanikol v Krompachoch päťdesiatročný spevokol a deväťdesiatročná dychovka, či mažoretky, ktoré reprezentujú mesto na európskej úrovni."
Sú v Krompachoch záležitosti, pre ktoré vás hryzie svedomie?
"Nehryzie má svedomie kvôli konkrétnym rozhodnutiam. Mrzí ma však, že sa nám nepodarilo postaviť byty. Boli sme však v takej ekonomickej situácii , že sme v prvom rade museli zabezpečiť základné funkcie mesta. Okrem toho, sociálna situácia bola na takej úrovni, že sme sa zmýšľali aj nad tým, komu by sme tie byty ponúkli. Kto by nám za nich zaplatil?
Na druhej strane, v Krompachoch nie je ani vhodné územie na výstavbu bytov. Na mnohých miestach v meste sa totiž nenachádza druhé tlakové pásmo, čiže jednoduché povedané nedošla by tam voda. Momentálne máme rozpracovanú štúdiu na výstavbu bytov v školskom sade na Maurerovej ulici."
Otázka čitateľa: Je pravda, že spoločnosť Ekokrom má podľa zmluvy jediná právo desať rokov vykonávať na území mesta svoju činnosť?
"Podľa zákona sa približne pred rokom museli skládky komunálneho odpadu zrušiť. Mesto preto ako najekonomickejší variant založilo Ekokrom s účasťou zahraničného partnera a s účasťou Ekoveru s.r.o.. ktorá združuje 15 obcí a miest. Členom Ekokromu je samozrejme aj mesto.
Podpísali sme rámcovú zmluvu na obdobie desiatich rokov, kvôli zahraničnému partnerovi, inak by do toho nevstúpil. Vášho čitateľa sa však opýtam, aký má názor na čistotu a udržiavanú zeleň v meste v týchto dňoch."
Otázka ďalšieho čitateľa: Je pravda, že posledný Krompašský jarmok stál 250 tisíc korún?"
"Je pravda, že minulý rok sme zaznamenali celkom zaujímavý výnos, toho roku sme až takí úspešní neboli. Určite nás však jarmok nestál 250 tisíc korún.
Poďme k poslednej čitateľskej otázke: Čítal som, že vás v týchto komunálnych voľbách budú podporovať komunisti.
"Oslovil som všetky politické subjekty na území mesta so žiadosťou o podporu. Nie je pravda, že ma budú podporovať iba komunisti. Možno to budú tie strany, ktoré nestavajú svojich kandidátov. Na margo komunistov: Žili sme v režime, za ktorý sa mnohí z nás nehanbia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
