Michalom Stankom, správcom farnosti z Radvane nad Laborcom, ktorá sa uskutočnila za prítomnosti veriacich. Odpoveď dekana Stanka na otázku čítania Evanjelia a Apoštolov na nedele a sviatky v kodifikovanom rusínskom jazyku vyvolala priam búrku nevôle a pobúrenia veriacich.
"Otec Stanko, ktorý je tiež kňazom na rusínskej dedine, otvorene argumentoval, že za žiadnych okolností nebude čítať spomínaný preklad Evanjelia a Apoštolov v rusínčine, lebo sú vraj otcom biskupom Jánom Hirkom zakázané! Otec dekan takto iba verejne odhalil pravú tvár toho, ako sa vedenie prešovského biskupstva k Rusínom stavia," uvádza sa v liste predsedu Spolku rusínskej mládeže Slovenska Mareka Gaja.
Ďalej zdôrazňuje, že gréckokatolícky prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka udelil v roku 1998 na tieto rusínske liturgické knihy imprimatur, to jest cirkevné schválenie. "Teda je možné ich používať na bohoslužbách tam, kde o to veriaci žiadajú. Tento fakt je však ešte stále na mnohých gréckokatolíckych farnostiach aj proti vôli veriacich ignorovaný," pokračuje M. Gaj.
Predstavitelia Rusínov sa nazdávajú, že potreby tejto národnostnej menšiny vedenie prešovského gréckokatolíckeho biskupstva nerieši tak, ako by sa to vyžadovalo. Nemenovaný zdroj z gréckokatolíckej cirkvi nám potvrdil, že na poradách s dekanmi sa biskup Mons. J. Hirka vyjadruje proti rusínskym evanjeliám a neželá si, aby sa praktizovali. A dekani v tomto duchu vraj aj postupujú. Pritom vraj biskup odmieta vydať oficiálny zákaz čítania rusínskych evanjelií, čo by znamenalo, že sa praktizuje spôsob na jednej strane povoliť používanie rusínskych liturgických kníh a na druhej slovne ich používanie potláčať. To sa v niektorých farnostiach prejavuje zrušením ich čítania v rusínčine. Pre Rusínov je to veľmi dôležitá vec, pretože v minulosti práve gréckokatolícku cirkev považovali za oporu svojej duchovnej a národnej identity.
Keďže ide o takú závažnú skutočnosť, požiadali sme o vyjadrenie k nej tajomníka biskupa o. Andreja Rusnáka, ktorý predtým poznamenal, že na Biskupskom úrade ešte nemajú k dispozícii správu dekana M. Stanka o uskutočnenej vizitácii vo farnosti v Medzilaborciach. K podstate veci sa však vyjadril: "To, na čo je dané povolenie, je povolené. Ale nie je dané povolenie všeobecne." A dodal, že povolenie bolo pôvodne dané len asi na šesť výtlačkov rusínskeho prekladu evanjelií a apoštolov, ktoré sa ako experiment mali čítať v obmedzenom počte farností. Po získaní skúsenosti sa tieto mali vyhodnotiť a podľa nich sa malo postupovať ďalej.
A. Rusnák uviedol aj inú skutočnosť: "V kódexe je napísané - ak sa vydáva nejaké vydanie, tak na každé je potrebné imprimatur. Oni po dvoch či troch rokoch čítania tohto evanjelia vydali asi 500 kusov týchto čítaní bez toho, aby požiadali o súhlas otca biskupa. Pôvodné imprimatur na tých šesť kusov implementovali do nového vydania, čo je absolútne neprípustné."
Tajomník prešovského biskupa pri argumentovaní použil aj oficiálne údaje Štatistického úradu SR z posledného sčítania ľudu. Podľa nich priamo v Medzilaborciach je 2 800 gréckokatolíkov. Z nich sa 1 426 hlási k slovenskej národnosti, 1 247 je Rusínov a 107 Ukrajincov. "Chcem tým povedať, že v samotných Medzilaborciach - a to sa medzi ľuďmi obyčajne zamlčuje - je mlčiaca väčšina, ktorá bude trpieť. Medzi gréckokatolíkmi v tomto meste je vyše 50 percent Slovákov a nikto z nich nerobí, doslova by som povedal, celý tento cirkus a všetko sa vybavuje za normálnych okolností. Dokonca musím povedať, že máme veľké obavy, že časť z nich, keď tam bude robený taký doslova až hádam nacionálny nátlak, pôjde k rímskokatolíkom, pretože oni tam slúžia po slovensky. Mienka otca biskupa je taká, že tieto záležitosti nemajú riešiť civilné inštitúcie a tobôž nie ľudia, ktorí sú veľmi málo informovaní. Toto sa má robiť na vnútrocirkevnej pôde hlavne diskusiou, ale do tejto chvíle z ich strany nie je záujem o diskusiu, pretože zástupcovia rusínskej mládeže sa doteraz neprihlásili na Biskupskom úrade."
K tomu je potrebné pripomenúť, že v oblastiach s prevažne rusínskym obyvateľstvom pri sčítaniach ľudu dochádza k tomu, že drvivá väčšina občanov sa prihlasuje k slovenskej národnosti, hoci v každodennom živote aj naďalej používajú rusínčinu. Nejde však len o čítanie evanjelií a apoštolov v rusínčine, ale aj o odklon od používania cirkevnej staroslovančiny, ktorý je zreteľný aj v čisto rusínskych obciach. Niekde na výzvu samotných veriacich, niekde je to iniciatíva miestnych kňazov. Ako je to s používaním liturgického jazyka? "Kňaz má slúžiť veriacim. Len treba brať do úvahy, že liturgický jazyk má slúžiť všetkým veriacim," odpovedal tajomník biskupa o. A. Rusnák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
