v 2. svetovej vojne. Tie úvodzovky sú tu preto, lebo išlo o ich rekonštrukciu po 58 rokoch a teraz samozrejme nikto neumieral - ani vojaci, ani civilisti. Bolo to skôr realistické predstavenie pre vyše tisícky divákov, ktorí sa tu v krásnom jesennom slnečnom popoludní zišli skoro z celého Slovenska a už hodinu pred začatím akcie bol problém nájsť výhodné miesto na sledovanie chystanej akcie.
Jej predvedenie divákov podobne ako minulého roku fascinovalo a na konci akcie nešetrili potleskom pre všetkých účastníkov rekonštrukcie bojov.
Po druhýkrát ju na týchto historických miestach zorganizovala Slovenská spoločnosť vojenskej histórie a strelcov z historických zbraní.
Realitu bojov zabezpečovali členovia klubov vojenskej histórie v dobových uniformách Sovietskej armády, 1. Československého armádneho zboru a Wehrmachtu s dobovou vojenskou technikou, ktorých okolo 200 sa zišlo zo Slovenska, Čiech a po prvýkrát aj z Nemecka a Francúzska. Členovia klubov vojenskej histórie zo Slovenska a Čiech považujú za česť zúčastniť sa rekonštrukcie bojov na miestach, kde vykrvácali tisíce našich vojakov.
Čo však na to hovoria účastníci z Nemecka ako občania krajiny, ktorá vojnu prehrala? "Berú to úplne športovo. Dnes už to nie je o ideológii, ale každý sa zaujíma svojim spôsobom o vojenskú históriu," povedal nám vedúci Slovenskej spoločnosti vojenskej histórie Roman Moravec.
Medzi divákmi sme zazreli aj riaditeľa Vojenského múzea vo Svidníku Jozefa Rodáka a nedalo nám neopýtať sa, či takéto atraktívne ukážky bojov z čias 2. svetovej vojny neuberú návštevníkov múzeu, ktoré je zamerané na statické zobrazenie udalosti: "Tieto ukážky sú umocnením tejto histórie. Ukážu zvlášť mladej generácii, čo boli skutočné boje, lebo keď o tom len čítajú, tak nemôžu mať úplnú predstavu."
Medzi divákmi bolo dosť aj mladých ľudí a na najmladšiu generáciu táto ukážka s rachotom paľby ručných zbraní a pyrotechnických efektov naozaj zapôsobila. Asi šesťročný chlapček s otcom sa najprv tešil na zážitok z bojov, ale po prvých salvách sa už pýtal domov. Jeho otázky boli naozaj výstižné: "To padajú len akože zastrelení?" a "Nebudú útočiť aj na ľudí?"
Najmladšia a najstaršia generácia pod Duklou, ktorá zažila naozajstné boje na vlastnej koži, sa teda zhodla: "Už nikdy viac vojnu." Ak, tak iba ako divadelnú ukážku. Taká, akou bola aj táto sobotňajšia pod Obšárom. Na budúci rok v tomto čase tu bude ticho. Slovenská spoločnosť vojenskej histórie plánuje na budúci rok pripraviť rekonštrukciu bojov v neďalekom Údolí smrti. "Boje" pod Obšár by sa mali vrátiť na 60. výročie Karpatsko-duklianskej operácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
