a operačné prístupy pri čoraz vyššom počte chorôb pohybového ústrojenstva. Počas víkendu odcestovali späť k svojim rodinám a na pracoviská.
Konferenciu zorganizovala Slovenská ortopedická a traumatologická spoločnosť pri príležitosti 60.výročia od vzniku prešovskej ortopédie. Naviac, ako zdôraznil prof. František Makai z I. ortopedickej kliniky Lekárskej fakulty UK-FN-SPAM v Bratislave, je to druhé najstaršie slovenské pracovisko. Prvým, ktoré oslávilo už osemdesiatiny, ba dokonca dlho bolo jediným na Slovensku, bola I. ortopedická klinika v Bratislave.
Tú prešovskú založil v roku 1942 doc. Jaromír Štepán v budove terajšej imunológie. Vtedajší okresný úrad a jeho náčelník mu udelil menovací dekrét 7. januára 1942. Nezabúdajme, že vznikla vo vojnovom období a vtedy mohli židovskí lekári vykonávať len funkciu asistentov. Okrem nich pracovali na oddelení medici Boris Ivanovič a tiež Blažej Kováč, ktorý sa v roku 1958 stal lekárom a neskôr primárom oddelenia.
Ako nám prezradil terajší primár ortopédie Ján Kľoc, oddelenie malo vtedy 33 postelí, z toho 7 akútnych lôžok. Zaoberali sa liečbou a diagnostikou vrodených chýb pohybového aparátu, liečbou zápalových ochorení a tuberkulózy kostí. Rozvoj oddelenia sa vplyvom vojnových udalostí značne narušil, keď židovských lekárov po vojne odvliekli a nemocnica bola evakuovaná do Vyšných Hágov. Do pôvodných priestorov sa oddelenie už nikdy nevrátilo a doc. J. Štepán odišiel po skončení vojenčiny pracovať do Košíc.
Po jeho odchode už v krajskej nemocnici oddelenie prevzal František Fabián, ktorý predtým pracoval na viacerých renomovaných chirurgických a ortopedických pracoviskách. Neskôr primariát prevzal Blažej Kováč. Oddelenie postupne získalo ďalších lekárov ako Vendelína Hajaša, M. Durkotovú-Fričovú, Z. Veleckého, N. Čopovú, ale aj počet ošetrených a hospitalizovaných pacientov neustále stúpal. Traja lekári museli za jeden deň ošetriť 200 až 220 pacientov.
Tomuto pracovisku však patrí prvenstvo na Slovensku v budovaní siete ortopedických poradní vo všetkých okresných mestách na východe Slovenska bez ohľadu na čas a podmienky. Lekári často vo voľnom čase cestovali do Svidníka, Vranova, Bardejova či Starej Ľubovne, aby vyšetrili deti a následne začali liečbu vrodených chýb bedrových kĺbov. Tak sa im podarilo znížiť hrozivé percento z 28 na takmer minimum. Opatrne začínali aj s endoprotézami. Prvú takúto operáciu vykonal v Prešove MUDr. Huraj z I. ortopedickej kliniky v Bratislave a následne ich začali vykonávať aj ostatní lekári oddelenia.
V roku 1974 sa museli opäť sťahovať a to v rekordnom čase. Za jediný deň a za plnej prevádzky prešli z vojenskej nemocnice do priestorov psychiatrickej nemocnice, kde sú doteraz. Mnohí lekári i zdravotné sestry dodnes spomínajú, ako MUDr. Velecký ambuloval na schodoch a ostatní sa v tento deň zmenili na sťahovákov.
Zaujímalo nás, ako sa na situáciu s priestormi, ktorá sa odvtedy nezmenila, pozerá súčasný primár Ján Kľoc. "Veríme, a tak sa to zatiaľ ukazuje, že nám vedenie nemocnice vyjde v ústrety. Operačné sály sú totiž pre kostnú chirurgiu, kde sa vyžaduje super sterilné prostredie, skutočne nevyhovujúce. Hoci ide o veľkú investíciu, prináša veľkú návratnosť, lebo znižuje percento infekčných komplikácií. Hnisanie pri umelej náhrade kĺbu je tragédiou pre pacienta, nehovoriac o ekonomickom efekte," odpovedal nám.
Normálna liečba by mohla stáť povedzme 50-tisíc korún, ale pri komplikáciách sa často vyšplhá až do výšky jedného milióna korún. Želal by si tiež, aby lepšie fungovala kooperácia s inými oddeleniami, napríklad anesteziológie, aby pacient psychicky pripravený na operáciu nemusel zbytočne dlho čakať.
Pripomenul, že v súčasnom systéme nám chýba komplexný systém zariadení na doliečovanie a rehabilitáciu pacienta, keďže akútne lôžka sú veľmi drahé. Mal na mysli agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré síce existujú, ale nie v takom rozsahu, ako si to žiada situácia. "V Prešove máme len dve rehabilitačné sestry, ktoré navštevujú pacientov v domácom ošetrení. Ak lekár nemôže odoslať pacienta domov, musí ho nechať na akútnom lôžku. Dobrú spoluprácu máme s doliečovacím ústavom Oáza, ale jeho kapacita je tiež obmedzená. Preto niekedy musíme odoperovaných pacientov posielať do okresných nemocníc, kde majú rehabilitačné oddelenia, ako do Bardejova či Humenného."
Zdôraznil tiež, že je čas na zriadenie jednodňovej chirurgie, ktorá by tiež odbremenila tých 50 akútnych lôžok, s ktorými prešovská ortopédia disponuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
