20, uchádzačov 80. Poslancom niet čo závidieť. Či rozhodnú tak alebo onak, traja zo štyroch žiadateľov ostanú nespokojní. Svoje rozčarovanie či hnev môžu demonštrovať buchnutím po stole, ostrým slovom, obviňovaním zo šafárenia s bytmi a prideľovania svojim rodinným príslušníkom. Neuspokojení žiadatelia môžu byť aj ticho, veď načo si pohnevať vedenie obce, čo ak od nich ešte budem čosi potrebovať.
Manželia Pencákovci ticho neostali. Ba práve naopak, zorganizovali petíciu, oslovili médiá a verejne povedali, že sa cítia v Rudňanoch diskriminovaní. Iste, majú na to právo, využili zákonné možnosti a prostriedky. Konečný efekt je však minimálny, poslanci obecného zastupiteľstva vypočuli ich argumenty a povedali definitívne NIE. Zákony platia pre všetkých uchádzačov o byt rovnako, či majú inžiniersky titul alebo nie (aj takéto "racionálne" argumenty odzneli v rozprave). A zákon lebo všeobecne záväzné nariadenie je zákonom platným na území obce hovorí jasne: žiadateľ nesmie mať pridelený iný byt alebo vlastniť rodinný dom.
Na tom by nebolo nič pozoruhodné, keby o necelú hodinu tí istí poslanci nehlasovali za pridelenie bytu ďalšiemu žiadateľovi, ktorý sa písomne priznáva k spoluvlastníctvu rodinného domu. Poslanci pán Comba a pani Kristiánová bez mihnutia oka zdvihnú ruku na znak súhlasu s niečím, čo len pred hodinou zamietli.
Nezainteresovanému sa chtiac-nechtiac musí zdať, že s platnosťou rovnakých pravidiel pre všetkých to v Rudňanoch nie je až také jednoznačné. Do rozhodovania o tom, komu dáme nový byt a koho odmietneme, sa vkrádajú všelijaké vplyvy kto s kým ako vychádza, kto je čím susedom, kto s kým robil na jednom pracovisku. Na dedine je to tak, každý každého pozná a má k nemu nejaký vzťah. Pri takých vážnych veciach, ako je narábanie s obecným majetkom a prideľovanie nájomných bytov, by však dedinské spory či spriaznené duše mali ísť bokom. O nájomcoch nových bytov by mali rozhodovať objektívne okolnosti, ktoré jasne špecifikuje smernica ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Do úvahy berie príjmové pomery žiadateľa, jeho zdravotný stav, počet detí atď. Rozhodovanie na základe týchto jasných pravidiel zabráni dedinským klebetám typu prečo byt dostala slobodná dcéra jednej poslankyne, prečo ho dostala pracovníčka obecného úradu atď.
Nie všetci rudnianski poslanci si však uvedomujú vážnosť svojho počínania. Dôkazom toho sú aj nevhodné narážky počas debaty o jednotlivých žiadateľoch i vlna smiechu pri hlasovaní, ktorú musel starosta tíšiť takmer ako učiteľka v škôlke. Byť poslancom neznamená len mať v rukách dôveru občanov a štvorročný mandát. Je to najmä zodpovednosť za smerovanie obce, za hospodárenie s jej majetkom, za budúcnosť spoluobčanov. Blíži sa koniec ďalšieho volebného obdobia a občania-voliči majú právo pýtať sa volených predstaviteľov.
Pýtať sa môžu aj na narábanie s obecnými peniazmi, veď to sú peniaze všetkých Rudniancov. Na každého jedného dostáva obec podielové dane od štátu. Rovnako štátne peniaze vo forme dotácie na nájomné byty v Zimnej doline sú peniazmi nás všetkých. Polovicu nákladov na výstavbu predstavuje úver od Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý budú Rudňany splácať celých 30 rokov. Dnešné rudnianske deti budú už dávno dospelými a dve bytovky v Zimnej doline ešte vždy nebudú splatené. Aj preto by mali poniektorí poslanci zvážiť odporúčanie z úst starostu, aby si pozreli do vlastného svedomia. Možno by sa prestali rozčuľovať nad medializovaním kauzy prideľovania bytov. Problém totiž netkvie v tom, že sa o Zimnej doline píše v novinách. Problém je v tom, prečo sa o tom píše. Ale to predsa všetci súdni Rudnianci vedia...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
