Autor námetu, libreta, réžie a choreografie Jaroslav Moravčík tvrdí, že večer pred verejnou generálkou plakal. Na city profesionála zapôsobil pohľad na silný kolektív, ktorý od prvej skúšky 25. augusta podľa vlastných slov doslova týral pätnásť hodín denne.
Kolektívnu rolu Človeka vo feérii plnej rytmicky nadupaných tancov a svetiel zvládol dvadsaťčlenný balet. Baletné sóla patrili trom z desiatich hostí Baletu DJZ Lenke Borovskej, Marianne Oškovej a Jurajovi Velebírori. Štvrté domácemu Štefanovi Turanskému. Spoluúčinkujúcimi sa podľa riaditeľa Františka Javorského tentokrát stali hviezdy prešovského divadla Valéria Fürješová, Jana Valocká, Miroslav Bodoki, Igor Kasala a Jozef Čmilanský v rolách bohov. Ako objaviteľ sa v jednotlivých scénach objavuje riaditeľ. "Je to nadupané predstavenie, v ktorom sa na diváka v kuse niečo valí," tvrdí autor hudby, hosťujúci Peter Niňaj. Včera malo v DJZ Pa-Di-Pa-Ré premiéru, druhá bude dnes večer.
Predstavenie tvorí sedem hudobných obrazov, počas ktorých je divák sústavne držaný nad hladinou divokými rytmami a tancom. Baletu vložil režisér Moravčík do rúk plastové fľaše, vodovodné rúrky, gumičky a drievka, ktorých zvukomalebnosťou podporil svoju rytmickú predstavu o diele. Skladateľ Peter Niňaj tvrdí, že sa musel svojou hudbou do rytmického autorstva choreografa Moravčíka trafiť.
Pa-Di-Pa-Ré je hudobno-tanečná predstava Jara Moravčíka o existencii života. Jednotlivé jej obrazy dostali pracovné názvy Boží žúr, Živá voda (oživotvorenie Zeme), Vtáčie hry, A je tu človek! Etniká, Robotiáda a Božský epilóg. Začiatok bol tvorcovi jasný, s koncom váhal. Moravčíkov "Ten, ktorého dal boh" dostal šancu prežiť. "Človek vytláča to čo mu príroda dala. Nová nádej smeruje možno do novej galaxie," doplnil Jaro Moravčík svoju filozofiu na tlačovke.
Alternatívny projekt, plný divadelných nápadov sa podľa režiséra zakrátko, z ničoho-nič zrealizoval "na krásnom javisku s krásnymi ľuďmi". V Prešovskom divadle je bývalý choreograf SĽUK-u Moravčík už takmer rok a tvrdí, že sa mu tu páči. Pa-Di-Pa-Ré je predstavenie, aké prešovské dosky ešte nezažili. Podľa režiséra je na ňom naj... mnoho vecí. "Najväčšie NAJ je to, že sme to robili najlepšie ako sme vedeli a mohli," tvrdí Moravčík, ktorý svoje viditeľné stopy zanechal na Cigánskom barónovi ako režisér i choreograf. Naj riaditeľa Javorského "bolo to, že sa to zrodilo z ničoho nič len tak pri minerálke."
Jeden z Moravčíkových bohov Valika Fürješová tvrdí, že "Naj bolo to, čo všetko dokáže Jaro pre svoje dielo urobiť, obetovať. Celé dni skúšal, celé noci nastavoval svetlá, a každé ráno sa na nás v pohode usmieval".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
