politici sa po prvých výsledkoch nechali počuť, že to bolo najdrahšie upratovanie v histórii Slovenska.
Faktom však je, že uplatnenie VPP prinieslo obciam možnosť posunúť sa ďalej. Najmä v prácach pre samosprávy, na ktoré sa z chudobnej obecnej kasy obyčajne nezvýšilo. Na druhej strane starostovia nevyužili ponúkanú možnosť a len zriedkakedy tlačili na legislatívcov, aby sa obecné pracovné miesta stabilizovali.
Až v poslednom období si niektoré samosprávy začínajú vytvárať podmienky na to, aby mohli vytvoriť prevádzky s obchodnou či stavebnou činnosťou s určitým množstvom pracovných miest.
Pravdou je aj to, že VPP mali vyriešiť problém dlhodobo nezamestnaných a pomôcť im znova získať pracovné návyky. Je však ťažké hovoriť o návyku, ak ide o prácu na tri až päť mesiacov bez profesijného či vzdelanostného zohľadnenia. No táto minca má aj druhú stranu. Ľudia sa totiž akt pomoci naučili rýchlo obchádzať a po istom čase namiesto práce vyhľadali lekára. V istom období musel krajský štátny lekár Peter Bandura listom vyzvať privátnych lekárov, aby maródky nerozdávali tak štedro.
"V Prešovskom kraji máme najvyššiu chorobnosť a ja si myslím, že to súvisí aj so sociálnou situáciou rodín. Stalo sa nám, že po istom čase VPP-čkár vyhľadal lekára a niekedy si maródku predĺžil tak, že odpracovaná doba s maródkou už prekročila šesť mesiacov. Vtedy sa dostal do kategórie, kedy mu vznikol nárok na podporu a úrad práce s tým mal ďalšie výdavky," pripomenula nedávne skúsenosti vedúca odboru pre zamestnanosť a rozvoj na Krajskom úrade práce v Prešove Iveta Baranová.
Tak akosi unikali zo spoločného balíka peniaze, ale nielen tak. Pripomeňme si len nedávnu minulosť. Až do roku 1999, teda zhruba 10 rokov, sa obdobie nezamestnaného evidovaného na úrade práce rátalo ako odpracované roky do dôchodku. Rómovia, ktorí nikdy v živote nepracovali a zrejme ani nebudú, takýmto spôsobom získali nárok na starobný dôchodok podľa rovnakých pravidiel ako šesťdesiatnici, ktorí mali za sebou 35 až 40 rokov práce. Od spomínaného roku sa už síce počíta len čas poberania podpory v nezamestnanosti, ale zrejme nikto nedokáže odpovedať na otázku, koľko peňazí zo spoločného fondu, do ktorého odvádzajú prostriedky všetci zamestnaní, už uniklo.
VPP-čkári sú zväčša ľudia v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Preto sa k 1. júlu prijal ako účinný ochranný mechanizmus návrh o maloobecnej službe. Tú by mali vykonávať všetci žiadatelia o sociálnu dávku z dôvodu hmotnej núdze a príslušný obecný úrad by im mal potvrdiť, že časť mesiaca odpracovali v obci bez nároku na odmenu. "V kompetencii starostu je nariadiť prácu v obecnom záujme a týmto spôsobom môže monitorovať aj záujem o prácu. Žiaľ, tento nástroj samosprávy využívajú len zriedkavo. Pripravuje sa návrh, aby prostriedky na dávky v hmotnej núdzi išli obciam a aby tie posudzovali potrebu dávok konkrétnym občanom. Malo by sa tak stať v roku 2003, prípadne 2004," vysvetlila I. Baranová.
Od tohto mechanizmu sa očakáva aj čitateľnejšie odhaľovanie čiernej práce. Ľudia v jednej obci sa navzájom lepšie poznajú, ako úradník v meste, ktorý schvaľoval nárok na dávku len na základe sprostredkovaných údajov. Niet divu, veď pri veľkom množstve klientov v Prešovskom kraji a stovkách rozhodnutí, na prešetrenie skutočnosti im neostal čas.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš