vedúca oddelenia pre zamestnanosť a rozvoj Ing. Iveta Baranová (na obr.) z Krajského úradu práce ( KÚP) v Prešove. Ako pre náš denník uviedla, pozvanie inicioval projekt švédskej vlády, ktorá ho vypracovala a financuje pre krajiny, ktoré sa pokúšajú vstúpiť do EÚ. Jednou z nich je aj Slovensko. Pozvanie I. Baranovej v skupine zástupcov z Národného úradu práce a Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny v SR, ovplyvnili výsledky práce, ktoré počas ostatných desiatich rokov na prešovskom KÚP s trvalo vysokým počtom nezamestnaných dosiahli.
Vysvetlila nám, že účelom pracovnej návštevy bolo porovnanie procesov obstarávania a hodnotenie kvality poskytovateľov rekvalifikácií, teda vzdelávania. Navštívili mestá Štokholm, Eskilstuna a Strängnäs a v nich inštitúcie porovnateľné s okresnými a krajskými úradmi práce u nás. Pre porovnanie, vo Švédsku je rozpočet NRTP štátny, ale princíp rozdeľovania na jednotlivé úrady práce je totožný s našim. Podporu v nezamestnanosti vypláca štát, prevažne v čase ďalšieho vzdelávania. Na druhej strane, kým v Prešovskom kraji sprostredkovateľ musí pracovať so 700 klientmi, vo Švédsku ide len o sto ľudí.
"Švédski kolegovia ocenili, že za posledných desať rokov sme sa v problematike nezamestnanosti dostali na takú pozíciu, kde oni sú už skoro 60 rokov. Pýtali sa nás, ako je možné, že sme dokázali spustiť projekty rekvalifikácie a vzdelávania, ak sme nemali prístup k informáciám o tom, ako iné krajiny pracujú s nezamestnanými," uviedla I. Baranová a zdôraznila, že rovnako vysoko ocenili aj prepracovaný systém štatistiky, metodiky a analýzy, hoci na adresu štatistických údajov poznamenala, že naše sú pre verejnosť zložité a nečitateľné v porovnaní s jednoduchším švédskym prehľadom.
"Podobný problém, ako my s rómskou komunitou, majú Švédi s prisťahovalcami. Túto rizikovú skupina však okamžite vtiahnu do vzdelávacieho procesu prípravy na to, aby sa začlenili do spoločnosti a následne na trh práce. Minimálne rok trvá tvrdá práca na zvládnutí jazyka a zručností podľa vzdelania a okamžite ich umiestnia na trhu práce. Zamestnávateľ dostáva od štátu istý príspevok za to, že ho zamestná."
Ďalšiu rizikovú skupinu tvoria zdravotne obmedzení ľudia. Lenže švédske riešenie je podľa I. Baranovej efektívnejšie. Na Slovensku sme postihnutým ľuďom rýchlo ponúkli polovičné, alebo celé invalidné dôchodky a ocitli sa mimo trhu práce, pričom je zložité znova ich tam zaradiť. Švédske úrady práce so zamestnávateľmi spolupracujú tak, že ak má niektorý zo zamestnancov dlhodobo zdravotné problémy a lekár posúdi, že jeho obmedzenie mu sťažuje pôvodnú prácu, urobia všetko preto, aby mu to uľahčili. Ide napríklad o bezbariérové bývanie, doplatok na dopravu, prípadne skrátenie pracovného času, ale vytvárajú podmienky na to, aby čím dlhšie pracoval.
Akýmsi východiskom z tejto pracovnej cesty a vzájomnej výmeny podkladov o metodike činnosti bude workshop na Slovensku v októbri tohto roku. Časť z neho by sa mala realizovať v Prešove, vrátane stretnutí s tunajšími zamestnávateľmi v spolupráci so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou. Od záverov očakávajú námety na to, ako by mali úrady práce v SR smerovať a skvalitniť prácu, aby nemali problémy pri vstupe do EÚ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
