a materskou školou (MŠ) pesimistkou: "Miestnosti školy si vyžadujú vybielenie, lebo tam nie je hygienická maľba. Radiátory sú podoprené drevenými klátikmi a kvapká z nich voda, o tabuliach ani nehovorím. Na dverách sociálnych zariadení nie sú kľučky, nie sú tam umývadla, voda neodteká. V škôlke opadáva omietka zo stropu," uviedla. Hádam ani nemusíme zdôrazňovať, že starostka za takéhoto stavu nemieni podpísať delimitačný protokol.
Najviac však bije na poplach pre vodu. Tá sa do čičavskej ZŠ, kde v tomto školskom roku malo nastúpiť 60 detí a do MŠ s 20 deťmi, privádza zo zdroja z miestneho hospodárskeho dvora Poľnohospodárskeho družstva (PD) v Merníku. V jari však rozvodné potrubie prasklo. "Posledné laboratórne vyšetrenia Štátneho zdravotného ústavu ukazujú, že voda je závadná. My vodu chlórujeme, ale tá sa pre prasknuté vodovodné potrubie do školy ani nedostane," posťažovala sa M. Nehilová, ktorá uviedla, že vedenie Okresného úradu (OÚ) vo Vranove nad Topľou prisľúbilo svojho času namontovať chlórovacie zariadenie na odbernom mieste, ale nestalo sa tak.
Vedúca odboru školstva OÚ vo Vranove nad Topľou Danka Roziková možnosť vyjadrenia prísľubu namontovať chlórovacie zariadenie v čičavskej škole nespochybňuje, ale zároveň hovorí: "My sme do 30. júna v tejto škole zabezpečovali vyučovanie bez akýchkoľvek problémov, poprípade s problémami, ktoré sa dajú kopírovať na všetky školy. Vzorka vody z januára, ktorej laboratórne vyšetrenie robil Štátny zdravotný ústav, je nezávadná. O prasknutom potrubí, na ktoré je napojený aj obecný úrad a už roky sa ním dopravuje voda do školy, začala pani starostka rozprávať až teraz v auguste. Viete, postup, keď v momente potreby podpísania delimitačného protokolu sa niekto rozhodne, aby mu dali do poriadku aj vodovod, je minimálne... neviem na to nájsť primeraný výraz."
Vranovský OÚ škole v Čičave už pomôcť nemôže. Nielen preto, že už nie je jej zriaďovateľom, ale aj preto, že na účte školstva, okrem skoro štvormiliónového dlhu nemá ani halier. "Tu neide o neochotu pomôcť. Rozbor vody bol taký, aký bol. Rozpočet bol tiež taký, aký bol. Pokrýval iba náklady na údržbu a prevádzku. Ak by sme mali vyhovieť všetkým požiadavkám - jednou z nich mohla byť aj požiadavka na chlórovacie v Čičave - , tak by sme dnes mali nie štvormiliónové zadĺženie, ale štyridsaťmiliónové," poznamenala D. Roziková. Starostka obce Čičava M. Nehilová nemá ťažké srdce ani na predsedu PD v Merníku, pretože si je vedomá, že družstvo pre svoje potreby na čičavskom hospodárskom dvore nepotrebuje vodu upravovať.
Starostke teda nezostáva nič iného, len žiadať. Listom s doloženým záznamom z previerky Štátnym zdravotným ústavom a fotodokumentáciou sa obrátila na predsedu OÚ vo Vranove nad Topľou, Združenie miest a obcí Slovenska, sekretariát splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity, podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pála Csákyho, ministerstvo financií a ministerstvo školstva. "Odnikadiaľ žiadna odpoveď. A ak, tak oznamujú, že nemajú peniaze," povzdychla si M. Nehilová. Zostáva už len možnosť, aby sa o vodovod postarala obec.
Hoci je to nákladná záležitosť, v Čičave podnikajú kroky aj v tomto smere. Ako sa M. Nehilová vyjadrila, vodovodné rozvody v obci sú na 90 percent hotové. Chýba však prívodný rad v dĺžke asi 2,5 kilometra. Starostka rokovala s vedením Východoslovenských vodárni a kanalizácií v Košiciach, aby vzali investorstvo výstavby na svoje plecia. Dohoda je taká, že VVaK poskytne 1 400 metrov potrubia a obec na vlastné náklady by mala zabezpečiť zostatok potrubia a výkopové práce v celej dĺžke prívodného radu. Otázkou však zostáva, kde obec zoberie na to finančné prostriedky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
