výsostne vysokoškolského prostredia. V posledných rokoch však ožila aj na nižších úrovniach školského systému. Rúžová situácia už dávno nie je ani na základných umeleckých školách. O tom sa v pondelok na vlastnej koži presvedčila aj mladá kežmarská mamička, ktorá si želala zachovať svoju totožnosť v anonymite. V tomto príbehu teda bude vystupovať ako pani Elena.
Neuralgickým bodom jej problému sa stala snaha umožniť dcére Monike štúdium hry na flaute na Základnej umeleckej škole v Kežmarku. Ako sa však ukázalo, ostalo iba pri chcení... "Už počas prázdnin mi pán riaditeľ školy otvorene povedal, že situácia vôbec nie je rúžová. Vraj na hru na flautu nemá učiteľa a naša Jarka (meno dieťaťa je tiež pozmenené - pozn. redakcie) má už 9 rokov, čo je v umeleckej škole tzv. nadvekové dieťa. Priamo mi naznačil, že si nemám robiť veľké nádeje a ja som sa s tým mohla len uspokojiť. Druhého septembra som však aj tak zašla do ZUŠ-ky. V duchu som tušila, že sa prakticky iba idem uistiť o nepriatí mojej dcéry na našu umeleckú školu. Predtucha sa naplnila. Pán riaditeľ mi povedal, že nezobrali nikoho a aj som sa nad to musela preniesť. Veď hlavou proti múru sa ísť nedá," rozpovedala nám svoj príbeh rozčarovania pani Elena.
Ako sama vraví, trpká pilulka ktorú zhltla, by vôbec nemala takú horkú príchuť nebyť náhodného stretnutia vlastných kmotrovcov. Pani Elena vedela, že majú dcéru v rovnakom veku a tiež sa usilovali o jej priatie na štúdium hry na flautu. "Rovno som im preto povedala, že im je na ZUŠ-ku aj škoda chodiť, lebo naše deti nemajú šancu. Prvý šok z prekvapenia, druhý z rozhorčenia som však zažila v momente, keď mi s kľudom povedali, že ich sa ten problém netýka pretože ich dcéru do školy priali," vyžalovala sa nám skľúčená a rozhorčená mamička.
Že v tom momente na svojej dcére Monike pocítila krivdu, jej dá za pravdu asi každý. Pocit neprávosti v nej ešte viac utvrdilo to, že Jarka kritériám priatia na školu vyhovela. To nám potvrdil aj riaditeľ Základnej umeleckej školy v Kežmarku, Ján Levocký, na ktorého hlavu sa v zniesla vlna kritiky. "Pozeral som si jej výsledky. Dievča je veľmi šikovné, ale zobrať ju jednoducho nemôžem. Nie je v tom nič osobné, ale jednoducho mi to nedovolia kapacitné možnosti našej školy," tvrdí. Svoje slová podčiarkuje jednoduchou štatistikou. Každý rok sa do kežmarskej ZUŠ-ky hlási na prijímacie pohovory 80 až 100 nových záujemcov no prijať môžu maximálne 34 z nich. Toľko stoličiek je totiž v triede prípravkárov...
To však rodičov neprijatých detí samozrejme nezaujíma. Tí chcú zabezpečiť pre svoje ratolesti lepší štart do života. A v ňom môže zavážiť aj schopnosť ovládať ten, či onen hudobný nástroj. "Jarka je ešte len štvrtáčka. A pár rokov však možno bude chcieť študovať na pedagogickej škole kde je nutné ovládať hru na nástroj. Potom bude argumentovať tým, že pre ňu v škole nemali miesto?" pýta sa, s týmto systémom veľmi nespokojná, pani Elena.
V tomto jej dáva za pravdu aj riaditeľ školy Ján Levocký. "Žiaľ, realita je taká, že nemám učiteľa ani priestory. Výber je preto tvrdý. Vlastne celé umelecké školstvo je založené na tvrdom výbere. Iba tak, môže ísť hore kvalita. Druhé dieťa, o ktorom je v reč, bolo tiež šikovné. V otázke jeho priatia nejde o protekciu aj keď otvorene hovorím, je to potomok môjho veľmi dobrého priateľa. Preto som ho zobral. Ale s tým, že ho budem vyučovať ja sám nad rámec môjho úväzku. To znamená, že ho budem učiť zadarmo," tvrdí riaditeľ.
Na našu otázku, či takto nemohol postupovať aj v prípade Jarky, nám vysvetlil, že to nebolo možné: "Aj môj čas má určité hranice. Týždenný úväzok riaditeľa školy predstavuje 7 hodín a ja už dnes učím 15. Jednoducho to nejde."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
