Bola to vítaná investícia do budúcej prímestskej rekreačnej zóny, prepojenej na rybné hospodárstvo. Napravo od cesty 1. triedy Stará Ľubovňa - Hniezdne sa už v roku 1974 uskutočnil geologický prieskum do hĺbky 7 - 18 metrov. Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši práve vtedy osadili základný kameň textilného kombinátu (Maytex) v Starej Ľubovni. Stavbu umiestnili na močaristom teréne, ktorý museli spevňovať štrkom, vyťaženom na lokalite Vengliská.

Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Starej Ľubovni (MO SRZ) potom do roku 1983 vybudovala rybník na vybagrovanej ploche vyše piatich hektárov. Rybník je od vlaňajška precíznejšie utesnený, keď s pomocou hasičov-potápačov vymenili zhnité borovicové dosky. Ešte treba rekonštruovať kaskádu na opačnej strane nádrže, kam priteká voda z lipníckeho potoka.

Háklivá téma

O podnikaní v chove konzumných rýb pre obchodnú sieť sa nikdy neuvažovalo a právo loviť bude mať aj naďalej charakter športu. Pre MO SRZ, ako správcu rybníka, nie je preto existenčne dôležité, že Mesto Stará Ľubovňa vlastní 40% pozemkov (odkupuje aj ďalšie od súkromných vlastníkov) a Slovenský pozemkový fond 20%. Rybársky spolok vlastní dve zrubové chaty s pozemkami, ktoré od mesta získal za 440 000 Kčs. Dodnes je to háklivá téma na rozhovor, lebo chaty postavili rybári a dúfali, že ich dostanú naspäť za symbolickú korunu. Chaty boli navyše značne zdemolované a vyrabované. Dodnes tu nepribudla ďalšia chata azda aj preto, že ponad areál vedie vysokonapäťové elektrické vedenie.

Tajomník MO SRZ Ivan Orovčík verí, že okrem novovybudovaných kozubov bude v chatách časom aj elektrický prúd vyrábaný na agregáte aspoň na svietenie. Chaty sa totiž prenajímajú rybárom, občanom, firmám na pikniky či grilovačky na vonkajších ohniskách. Rybník je ľahko dostupný aj mládeži, areál nie je oplotený, teda ani strážený. Ak sa niekto chce okúpať v jazere, má si uvedomiť, že iba na vlastnú zodpovednosť. Rybári dbajú, aby sa pri rybníku nehromadili odpadky, organizujú brigády, ale očakávajú aj spoluprácu s mestom. Zistili sme, že firma EKOS a MsÚ - oddelenie životného prostredia - už počas nastávajúcej letnej sezóny môžu na Vengliská dodať odpadkové koše - kontajnery, ak si rybári oficiálne podajú takúto žiadosť.

MO SRZ v Starej Ľubovni, ktorý sústreďuje 360 členov, má "svoje vody" rozdelené na pstruhové a lipňové. Z rybárskeho hľadiska je najatraktívnejším úlovkom kapor, ktorý je však nasadzovaný iba na Plavečské štrkovisko a na jazero v Starej Ľubovni. Do zarybňovania vodných tokov a jazier sa vkladajú značné investície, ktoré prinášajú bohaté úlovky - aj kapry.

Ivan Orovčík: "Druhový pomer rýb je určený a musí sa systematicky dopĺňať podľa finančných možností organizácie. Vlani sme na kaprových povolenkách získali 130-tisíc korún a 180-tisíc sme investovali do násad kaprov. Mínusový rozdiel sa vyrovnal z ušetrených peňazí z európskych fondov, ktoré sme dostali na zarybnenie rieky Poprad. Žiaľ, v tomto roku takéto peniaze nemáme."

Trofejné kusy

Rybári z brehov udicami bičujú hladinu, skúmajú hlbočiny jazera, kde sa okrem kapra zdržiava pleskáč, karas, plotica, lieň, šťuka - nenahraditeľný dravec, ktorý požiera drobné ryby, zubáč, amur - bylinožravec určený na likvidovanie vodnej vegetácie.

Asi desaťkilogramové kapry mal na udici Pavol Jeleň ml. či Jozef Baňas, ale hovorí sa, že v jazere sú ešte väčšie trofejové ryby. Rybári sa však v tomto roku uzniesli, že priebežne budú loviť ryby iba od 40 do 65 centimetrov, väčšie vrátia do vody. Aby sa na súťaži 16. mája, keď oficiálne otvoria tohtoročnú sezónu, ktorú tradične sprevádza vôňa vyprážaných rýb, umocnila povesť dobre zarybneného jazera Vengliská.

Autor: Anton Radič

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš