mi i dnes sa stretneme s dávnymi tradíciami počas svadieb.
Začiatky svadobných zvykov
Lúčenie sa so slobodou, rozbíjanie taniera, únos nevesty alebo tzv. "popraviny"! Každý zvyk vykonávaný pred svadbou, počas alebo po svadbe má svoje korene v dávnej minulosti. Niektoré majú dokonca aj pohanské základy. Ako napríklad rozsypávanie kvetín pred ženíchom a nevestou. Tento pôvodom pohanský zvyk sa používal na prilákanie bohyne plodnosti. U nás sa skôr ako kvety používajú zrnká ryže alebo cukríky (niekde aj oriešky, hrozienka či konfety) na znak priania množstva detí.
Popraviny alebo poprávky majú korene v Amerike, keď už v roku 1880 nevestini rodičia usporadúvali oslavu deň po svadbe. Dejepisci taktiež tvrdia, že prvýkrát zapíjali slobodu vojaci so ženíchom v 5. storočí v Sparte.
Pred dňom svadby
Okrem klasického lúčenia so slobodou sa v našom kraji zaužíval aj zvyk s názvom "pierkoviny". Pierkoviny usporadúvané deň alebo pár dní pred dňom svadby, sú hlavne na to, aby sa mládež zišla s tým, že sa budú robiť pierka pre družbov, mladíkov alebo niekedy aj pre všetkých mužov - svadobčanov. Zväčša sa na výrobu pierok používala myrta obyčajná spojená s bielou stužkou. Dnes máme na výber množstvo rôznych kombinácii a farieb na výrobu takýchto pierok.
Taktiež tu môžme zaradiť aj tzv. výslužky. Výslužky v podobe zákuskov a fľaše pálenky znamenajú niečo ako pozvánka na svadbu, preto sa aj dávajú ešte pred svadbou.
Nevestu za "odškodné"
Ako je u nás zvykom, svadobný obrat sa koná v nevestinom rodisku. Keď ženích so sprievodom svojich hostí príde do nevestinho domu, donesie jej svadobnú kyticu a nevesta mu pripne pierko. Potom nasleduje tzv. odobierka, kedy obaja budúci manželia poprosia svojich rodičov o odpustenie a príjmu materinské požehnanie.
Po odobierke svadobčania vytvoria sprievod a idú do kostola. Ako prechádzajú dedinou, vytvoria obyvatelia dediny tzv. brány, ktoré majú vyjadrovať akýsi súhlas či povolenie pre ženícha vziať si nevestu z ich dediny. Práve z tohto dôvodu na bráne visí aj oznam pre ženícha, ktorý vždy uvádza výšku "kompenzácie". Zväčša sa teda uvádza finančná suma a fľaša pálenky.
Tanec za príspevok a potom únos
Jedným z najznámejší zvykov je redový alebo klobúkový tanec. Tento tanec sa tancuje až neskoro v noci, keď okolo mladomanželov svadobčania vytvoria kruh a postupne sa striedajú v tancovaní so ženíchom a nevestou. Pri tancovaní vyberá od svadobčanov niekto peniaze. Niekde je zaužívané, že vyberať peniaze by mala krstná mama. Tento zvyk sa líši na rôznych miestach jednak tým, že niekde sa pri redovom tanci peniaze vôbec nevyberajú alebo finančný výťažok z tohto tanca poputuje na kostol a inokedy pre mladomanželov. Zvykom je taktiež, že počas tohto tanca hudobná skupina spieva pieseň s oznamovaním o tom, kto s nevestou či so ženíchom tancuje. Redový tanec je taktiež príležitosťou pre únos nevesty, keď kamaráti novomanželov odvedú nevestu do baru a úlohou ženícha je ich nájsť. Zväčša si to ženích všimne už počas redového tanca a zastihne "únoscov" ešte pred odchodom. Potom spoločne odchádzajú na určitý čas do baru alebo reštaurácie. Takýto únos má symbolizovať odlúčenie nevesty od rodičov.
Začepčenie nevesty
Dávnejšie sa tradovalo, že pri tomto akte bola nevesta prezlečená do kroja a slávnostne sa jej odoberal závoj a pripínal čepiec. Dnes sa táto zvyklosť zväčša udržiava iba z polovice, keď neveste dajú iba čepiec a potom sa prezlečie do spoločenských šiat. Začepčenie nevesty sa používa na znak prechodu od slobodných k zadaným a počas celého aktu sa spievajú tradičné ľudové piesne. Táto tradícia je spojená aj so slávnostným odnímaním ženíchovho pierka a často sa s miernymi obmenami líši v rôznych oblastiach Slovenska. Po začepčení si nevesta zatancuje so všetkými vydatými ženami v sále na znak toho, že bola prijatá do kruhu vydatých.
Džody nakoniec
Tento zvyk nie je taký obvyklý ako predchádzajúce. Ide o tradíciu mladých svadobčanov, ktorí sa nadránom poprezliekajú do rôznych vecí a vytvoria tak nevšedné kreácie, ktorým by sme len ťažko našli meno. Skupinka "džodov" takto potom približne hodinu tancuje so ženíchom a nevestou na cigánske piesne a zabáva všetkých svadobčanov.
Autor: Ľudmila Žoldáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
