Keďže hrad Ľubovňa bol v histórii predovšetkým obranným a strážnym hradom, novou expozíciou chce múzeum priblížiť život vojaka na hrade.
STARÁ ĽUBOVŇA. Expozícia predstavuje dve vojenské zbroje stredoveku. Prvou z nich je zbroj poľského husára, ktorý predstavoval jednu z najdôležitejších zložiek poľského kráľovského vojska. Patrónkou poľských husárov bola Czestochowska Panna Maria. Husári boli charakteristickí svojou výnimočnou zbrojou a taktikou boja. Krídla predstavovali husára ako anjela bojujúceho za poľský národ. Počas 300–ročnej histórie husárskeho vojska mali husári troch hajtmanov, najvýznamnejším bol poľský kráľ Ján III. Sobieski. Ich výnimočnosť dokladuje bitka pri Kluszyne v roku 1610, kde 5 500 husárov porazilo vojsko ruského cára s 35 000 mužmi. Druhá zbroj v expozícii patrí panciernikovi, ktorý na rozdiel od husárov patril k ľahkej jazde a bol považovaný za pohotovostnú jednotku vojsk celej Európy.
Počiatky poľských husárov
Veľmi pravdepodobne sa počiatky poľských husárov viažu k bitke pri Kosovom poli v roku 1389, ktorá bola porážkou Poliakov. Tí od tých čias hľadali spôsob pomsty proti Turkom. Všeobecne je prijaté stanovisko, že poľskí husári sa zrodili začiatkom 16. storočia, presnejšie sa hovorí o roku 1500.
Výraznejšie prezentovanie husárskeho vojska nastupuje v druhej polovici 16. storočia. Od tohto obdobia poľskí husári prešli mnohými premenami v oblasti organizácie, zbroje a spôsobu vojny. Husári tvorili významnú zložku kráľovského vojska a boli označovaní ako "najhroznejšia, najkrajšia jazda sveta, ktorá slúžila poľskému kráľovi takmer 300 rokov".
Ku kríze v husárskom vojsku a taktike boja dochádza v čase švédsko-poľskej vojny v rokoch 1621 - 1629 a to z dôvodu reformy švédskej armády kráľom Gustavom Adolfom. V roku 1776 dochádza k morálnemu úpadku poľských husárov a ich rozpusteniu poľským sejmom.
Spôsob boja a husárska zbroj
Husári boli organizovaní vo formáciách, ktoré mali prepracovaný systém útoku a obrany. Prvá rada pechoty sa po streľbe presunula na koniec formácie, aby získala priestor pre nabitie zbrane. Zbroj poľského husára pozostávala zo šable, kopije, ochranného panciera, helmy, krídel, palnej zbrane, konského postroja, kyjaku a štandardy (vlajky). Náprsný plech bol zdobený tzv. kavalérskym štítom a medailónikom Panny Márie Czestochowskej. Váha zbroje bola od 12 do 16 kg. Výnimočnosťou bola kopija, ktorá dosahovala dĺžku aj 5,5 m, bola omnoho dlhšia ako iné štandardne používané. Kopija husára umožňovala jazdcovi zasiahnuť nepriateľa skôr, ako zasiahol on jeho alebo jeho koňa. O tom, že kopija mala veľkú hodnotu, svedčí aj jej cena. Kým obyčajná stála 1 zlotý, tak cena husárskej bola aj 9 zlotých.
U husárov dominovala ťažká jazda, kôň mal hodnotu celého majetku a bol privátnym majetkom husára. Kone sa zúčastňovali bojov iba vtedy, ak kráľ platil husárovi poplatok za využívanie koňa vo vojne. Vzťah zvieraťa a jazdca bol priateľský, v časoch vojny bol kôň pre husára ako partner a pomocník pri zdolávaní náročných bojových úloh.
Husár bol nájomný bojovník, ktorý bojoval za žold, prípadne kombináciu žoldu a podielu z koristi. Pre lepšiu predstavu o početnosti vojska poľského kráľa niekoľko čísel: v roku 1579 kráľ disponoval vojskom v počte 56 069 vojakov, v roku 1621 to už bolo 106 000 vojakov. Zloženie vojska bolo rôznorodé, napríklad kozáci, litovské zložky. Najväčší podiel mali husári v bitke pri Chocime v roku 1621, vo vojsku ich bolo až 8 000. Husárske vojsko bolo kvalitne organizované a jeho filozofia, ako aj bojovnosť mnohokrát porazili vojská nepriateľa s niekoľkonásobnou početnou prevahou.
Husárske krídla - výnimočný element
Husárske krídla ako súčasť zbroje vyvolávali u nepriateľa zlé psychické rozpoloženie a šírili pocit strachu. Opticky dodávali husárovi veľkosť, a teda aj menší počet husárov pôsobil ako veľké vojsko. Pri cvale koňa vydávali netradičný piskľavý a pre nepriateľa nepríjemný zvuk prichádzajúcej armády. Husárovi už sediacemu na koni ich špeciálne nasadzoval jeho paholok. Nevyvolávali paniku iba u ľudí, ale aj u koní a iných zvierat nepriateľa, ktoré potom odmietali poslušnosť. Lišty krídel mali dĺžku 120 cm, do nich boli husto napichané jastrabie alebo sokolie brká. Krídla mali aj duchovný rozmer a predstavovali husára ako anjela Poľského kráľovstva.
Viac informácií o týchto časoch dávno minulých prináša nová expozícia Stredoveká zbroj na hrade Ľubovňa.
Autor: Dalibor Mikulík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
