ranskom Korzári.
STARÁ ĽUBOVŇA. Pracovný názov filmu znel pôvodne Pravdivá história o Jurovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi, čo naznačilo, že to nebude zidealizovaný feudálny príbeh, ako ho poznáme z tvorivej dielne režiséra Paľa Bielika. Scenár, ktorý okamžite zaujal A. Holland, Eva Borušovičová napísala po dôkladnom preštudovaní všetkých dostupných archívnych dokumentov. Niektoré scény, predovšetkým popravu slovenského národného hrdinu, nakrútili v Starej Ľubovni.
Režisérka v Starej Ľubovni
A. Holland prvý raz prišla do tohto mesta v septembri v roku 2002. Pred dom kultúry zvolala na kasting rúčich mládencov a ak mali dlhé vlasy, hneď ich pasovala za pandúrov. Potrebovala už iba bubeníka. Do oka jej padol starší, 54-ročný prešedivený chlap, učiteľ v autoškole, Rudolf Dubjel.
Vtedajší riaditeľ mestského kultúrno-osvetového strediska Štefan Mýtnik si spomína: "Stredovekú dedinu vytvorili v skanzene, prírodnom múzeu, využijúc pôvodnú ľudovú architektúru. Tvorcovia filmu postavili ešte niekoľko dreveníc s hospodárskymi staviskami, aj tú, kde žili Jánošíkovi rodičia. Ako komparzisti sme pracovali na poli, či opatrovali dobytok. Bolo jesenné sychravé počasie, dosť sme sa, odetí iba do košieľ, namrzli... A možno v tom filme naostatok ani nebudeme."
Alobalový Jánošík
R. Dubjel mal na hradnom nádvorí, kde postavili šibenicu, Jánošíkovi alias českému hercovi Václavovi Jiráčkovi, odbubnovať nemilosrdný rozsudok a krutú popravu. Jánošík mal odetú iba ľanovú košeľu a ľanové gate, takže zakaždým, keď prerušili nakrúcanie, ho asistentka starostlivo zabalila do deky. "Alobalový Jánošík", tak ho potom dobrosrdečne oslovovali staroľubovnianski komparzisti. Okolo Jánošíka poskakovalo päť asistentiek, okolo bubeníka dve. Jedna mu upravovala košeľu, kabát a nohavice, druhá fúzy a parochňu.
Prvý deň vyvádzali Jánošíka z cely na popravisko. Opakovalo sa to do omrzenia... Na druhý deň takisto. Keď išli Jánošíka vešať, kat mu akože vtisol železný hák pod rebro a lanom vytiahol na šibenicu. Nedajbože to nakrútiť podľa predstáv režisérky.
Herci boli ubytovaní v Novoľubovnianskych kúpeľoch. Pandúrov a dedinčanov oblečených do dobových šiat, ktorí bývali v okresnom meste alebo v priľahlých dedinách, vozili na hrad mikrobusom. Ale bubeníka v taxíku. Raz vraj šoférovi povedal: "Vieš, kedy som sa naposledy vozil zadarmo v taxíku? 21. augusta 1968 v Prahe, ak vieš, čo tento dátum znamená..."
Do roku 2003 nakrútili v Starej Ľubovni, Červenom Kláštore a v Terchovej štyridsať percent filmu (jesennú a zimnú časť) a preinvestovali 85 miliónov korún. Celkový rozpočet bol 130 - 150 miliónov korún. Dnes už vieme, že bol odhadnutý takmer presne. Zo štátnej pokladnice pochádzalo 65 miliónov korún. Na výrobe Jánošíka participovala aj Česká televízia, ktorá dala 14 miliónov korún.
Premiéry sa už nedočkal...
Rudolf Dubjel, talentovaný ochotnícky herec, ktorý dostal šancu vstúpiť do pohnutej slovenskej histórie ako bubeník, sa nádejal, keď výroba filmu pokrivkávala, že ho na striebornom plátne uvidia aspoň jeho vnuci.
Koprodukčný poľsko-slovensko-česko-maďarský veľkofilm Jánošík - pravdivá história (o hrdinovi či zbojníkovi?) má byť slovenským divákom k dispozícii už na jeseň tohto roku. Vnuci R. Dubjela určite pôjdu do kina, on už nie. Začiatkom tohto roka sa ako šesťdesiatnik nečakane pobral na onen svet.
Autor: Anton Radič
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
