ĽUBICA. sť prehier. Pri celkovom skóre 45:61 tak získali 36 bodov. Za nedávno skončenou sezónou sme sa poobhliadli s kormidelníkom Ľubičanov M. Labusom.
Ako by ste charakterizovali celú sezónu?
"Naše konečné umiestnenie neodzrkadľuje skladbu mužstva. Myslel som si, že skončíme na oveľa lepšom mieste. Vyplývalo to z toho, že sme mali množstvo maródov a dlhodobo zranených hráčov. Okrem toho tam bola aj určitá nedisciplinovanosť. Posledný mesiac a pol nám úplne vypadla tréningová jednotka, účasť na tréningoch nebola prakticky žiadna, preto toto naše konečné umiestnenie."
Dlho ste dokonca museli bojovať o záchranu v súťaži. Kedy ste si definitívne vydýchli?
"Mizerná účasť na tréningoch vyplývala aj z toho, že sme mali až šiestich zranených hráčov a s takto okliešteným kádrom sme museli bojovať takmer až do konca o záchranu. Odchádzali sme kondične a fyzicky. Zachránili sme sa až štyri kolá pred koncom po domácom víťazstve nad Breznicou. Bodkou za sezónou bolo domáce víťazstvo v poslednom derby zápase s Kežmarkom (2:0). Čo sa týka výsledku, to bolo v poriadku, hernou úrovňou však tento zápas nemohol nadchnúť nikoho. Bolo to slabé stretnutie, v ktorom sme využili dve šance, pričom súper nemal prakticky žiadnu. Tento duel iba potvrdil, prečo sme my i Kežmarok hrali v súťaži len o záchranu."
Hodnotíte lepšie vaše vystúpenia na domácom ihrisku alebo zápasy vonku?
"Medzi našimi výkonmi doma a vonku bol diametrálny rozdiel. Vonku sme zaznamenali iba dve remízy. Naopak, doma sme porazili i víťaza súťaže zo Sniny, čo sa okrem nás podarilo už len jednému mužstvu. Nám sa to podarilo vôbec ako prvým a toto bol určite náš najlepší výkon v sezóne. V domácom prostredí sme nehrali zle, vonku však príliš ustráchane, bojazlivo, boli sme málo drzí. Naše mužstvo je veľmi mladé a na to sme doplácali, hlavne na ihriskách súperov. Na rozhodcov sa vyhovárať nemôžeme, pískajú to, čo vedia. Chýbali nám skúsenosti, veď okrem mňa tam bol zo starších hráčov už iba Kalafut. Je to mladé, vývoja schopné družstvo, ktoré bude dosahovať úspešné výsledky vonku až neskôr."
Splnili hráči všetky vaše očakávania a predstavy?
"Určite som mal väčšie očakávania a vyššie ciele, nielen ja, ale aj samotné vedenie klubu. Preto to musím hodnotiť tak, že sme nesplnili očakávania. Jednoznačne najväčšie rezervy nášho mladého kolektívu boli v dochádzke na tréningy. V závere jarnej časti sa ich zúčastňoval stále menej a menej, a aj preto sme napokon museli bojovať o holú existenciu v súťaži. Vyplývalo to aj z pracovných povinností, teda i z objektívnych príčin, ale to chcenie bolo veľmi slabé a určite malo byť väčšie. Žiaľ, toto je u mladých problémom nielen vo futbale, ale v celej spoločnosti."
Čo bolo v sezóne najväčším pozitívom, a naopak, čo vás v nej najviac sklamalo?
"Najväčším úspechom bolo už spomínané domáce víťazstvo nad Sninou a pozitívom i dochádzka na zimnú prípravu, ktorá bola podľa môjho názoru ozaj vynikajúca. Keby sa toto udržalo, určite by sme nemali žiadne problémy so záchranou. Najviac ma sklamala slabá účasť na tréningoch ku koncu súťaže. Od mladých hráčov mi na ihrisku chýbalo väčšie srdiečko a zápal pre futbal."
Ostávate v Ľubici naďalej na trénerskej stoličke ako hrajúci kouč?
"Nie, v klube ako hráč aj ako tréner končím. Mám pracovné povinnosti a jednoducho si myslím, že nastal ten čas, kedy treba skončiť. Momentálne som taký sklamaný z tejto futbalovej sezóny, že si od futbalu potrebujem oddýchnuť. Funkcionárom Ľubice by som sa chcel poďakovať za vytvorené podmienky, robili, čo mohli. Myslím si však, že chalani si zaslúžia lepšie podmienky a aj ich účasť na tréningoch potom určite bude lepšia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
