Levoča sa zaradila medzi najväčšie mariánske pútnické mestá v Európe
Opustený bezdomovec i celé rodiny, starenky a starčekovia i batoľatá na rukách rodičov, telesne postihnutí s barlami i zdraví ľudia, bieli i Rómovia, Slováci, Poliaci, Maďari či Bulhari.
Tisícky ľudí kráčajú po rozhorúčenej asfaltke do strmého kopca. Občas sa zastavia v tieni storočných líp aby v pálivom slnku nabrali nových síl. Na vrchole majestátnej Mária hury, ako Spišiaci nazývajú Mariánsku horu nad stredovekou Levočou, ich čaká útecha. Spoločná modlitba k Ježišovej matke, Svätej Panne Márii. Počas uplynulých dvoch dní sa na Levočskej púti zúčastnilo 600-tisíc veriacich.
Cesta nahor
Na starej, rozkývanej stoličke pri ceste sedí ešte starší harmonikár. Z jeho nástroja plynie tklivá melódia Ave Márie. Okoloidúci pútnici mu hádžu do klobúka drobné.
Tibor Kalaš patrí medzi pravidelných účastníkov levočskej púte. So svojou harmonikou a celou rodinou každý rok prichádza do Levoče zo Sabinova. „Som starý, chorý, nohy už nevládzu. Pomaličky hádam ešte vyleziem hore, pomodlím sa, vyspovedám... Keď človek naozaj verí, tak úprimne, zo srdca, lepšie sa mu dýcha, lepšie žije," usmieva sa 66-ročný Róm.
Do Levoče pravidelne začiatkom júla cestuje z dedinky Zubák v okrese Púchov Rasťo Holoubek. Tridsaťosemročný muž prišiel pred sedemnástimi rokmi pri nešťastnej nehode o obidve nohy. Nad kolenami mu ich odrezal vlak.
„Snažím sa to brať športovo. Pomáha mi v tom viera. Som majster Slovenska v tanci na vozíčku, športujem, venujem sa lukostreľbe. Ale nohy mi chýbajú... Chcel by som protézy, na ktorých sa dá behať bez bariel. A tak tu žobrem a šporím..." Vlani v Levoči vyzbieral 23-tisíc korún.
Sedemstoročná tradícia
Lipová aleja opojne vonia a bzučí tisíckami včiel. Pútnici sa v strmom stúpaní zastavujú pri kaplnkách a zapaľujú sviečky.
Ján Jablonovský zo Švedlára v prepotenej košeli oddychuje v tieni stromov. Do kopca vlečie veľkú sklenenú fľašu. „Počul som, že tá voda na kopci má zázračnú silu. Tak si z nej chcem nabrať."
Na lúke pod bazilikou Navštívenia Panny Márie kľačia tisíce ľudí ponorených do modlitieb. Pred štrnástimi rokmi, 3. júla 1995, sa na nej spolu s pápežom Jánom Pavlom II. modlilo 650-tisíc veriacich.
O desať rokov neskôr sa Levoča stala členom Európskeho združenia mariánskych pútnických miest. Ocitla sa v prestížnej spoločnosti Lúrd, Fatimy, Čenstochovej.
„Mariánska tradícia má na tomto milostiplnom mieste sedemstvo rokov. Ročne vystúpia na Mariánsku horu priemerne dva milióny ľudí. Samozrejme, najviac, okolo pol milióna, sa tu stretáva počas prvého júlového víkendu, keď púť vrcholí dvojdňovým odpustom," vysvetľuje moderátor púte Jozef Lapšanský.
Bazilika bola zaradená medzi dvadsať najvýznamnejších mariánskych pútnických svätýň v Európe. A „Mária hura" sa stala štvrtým najväčším pútnickým centrom.
Sľub Svätej Márii
Marek Urda z Prešova s manželkou Zuzanou vyšliapal do kopca s dvoma drobnými synmi - trojročným Vlastíkom a rončým Ľudkom. Je to jeho sedemnásta Levočská púť:
„S nostalgiou spomínam na roky, keď sme sa do Levoče spolu so vybrali pešo až z maďarského Aggteleku. Trvalo nám to sedem dní. Boli to úžasné zážitky, obrovské obohatenie duše. Pri dvoch malých deťoch sa to už nedá."
Cestou dole stretávame skupinky Rómov. Z dedín Lesíček, Žehňa a Tuhrina ich priviezli tri autobusy. Do kopca s námahou tlačia detské kočiare, ťahajú obrovské kufriská. Na Mariánskej hore chcú prespať a vyčkať do rannej záverečnej omše.
„Bola som tu predvlani. Minulý rok som nemohla, narodila sa nám dcérka. Ale ja som sľúbila, že sem zase prídem. Komu? No predsa Panne Márii," hovorí od srdca Zdenka Husárová.
Biskup Tondra: Aj vďaka tejto púti som tým, čím som
Na rozvoji tradície Levočskej púte má nespornú zásluhu aj spišský diecézny biskup mons. FRANTIŠEK TONDRA (73).
Čo vás s Levočou a Mariánskou horou spája?
„Pochádzam zo Spišských Vlachov, takže od detstva sa na Levočskej púti zúčastňujem. Mal som desať rokov, keď som ako miništrant s procesiou išiel prvýkrát na Mária huru. V sobotu na obed sme vyštartovali, večer sme boli na omši, tam sme aj prespali a v nedeľu na obed sme išli naspäť. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Odvtedy sa na púti zúčastňujem každý rok. Aj vďake nej som sa stal kňazom a som tým, čím som."
Komunisti sa všetkými prostriedkami snažil cirkev zlikvidovať. Ako je možné, že Levočská púť prežila tvrdé obdobie represií, ba v minulom režime dokonca rástla?
„Čím viac pútí komunisti obmedzili, alebo zakázali, tým viac pútnikov chodilo do Levoče. Levočská púť postupne nadobudla také masové rozmery, že si ju už netrúfali zrušiť aj napriek tomu, že ju považovali za najväčší protest proti režimu."
Keď už nemohli púť priamo zakázať, snažili sa ju za každú cenu aspoň prekaziť...
„Organizovali rôzne odpútavacie akcie, napríklad rôzne zájazdy pre deti a mládež. Pamätám si, že napríklad v Levoči a v okolí vydávali vysvedčenia až druhého júla, teda v deň osláv Navštívenia Panny Márie. Policajti a špicli spisovali značky zaparkovaných áut, špehovali ľudí, predvolávali ich na úrady. Autobusy mali zákaz v tom čase zastavovať v Levoči, obchody boli väčšinou zavreté. Alebo zrúbali stromy krížom cez cestu, či postavili trafostanicu, aby sa ľudia nevedeli autom dostať na horu. Takže potraviny sme vyvážali na konských záprahoch. Vyvolalo to však úplne opačnú reakciu. V ľuďoch ešte viac upevnili vieru."
Čo vám osobne dáva účasť na Levočskej púti?
„Veľmi silný pocit spolupatričnosti. A vieru v kresťanské princípy. Súčasná doba je neprajná viere. Nie takým hrubým fyzickým nátlakom ako za komunizmu, ale rozvratom kresťanských hodnôt."
Kresťanskými princípmi sa na Slovensku oháňajú aj vrcholní predstavitelia koaličných strán...
„Kresťanské princípy nestačí hlásať, treba sa nimi aj riadiť. Keď vidíme, ako sa správajú v politickej oblasti, ako si strany v koalícii navzájom nahrávajú, keď sledujeme finančné škandály vrcholných politikov, ktorými ochudobňujú Slovensko priam o miliardy, tak to nemá s kresťanstvom nič spoločné.Mikuláš Jesenský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
