ostí?
KEŽMAROK. Odpovede od ľudí v dobrej nálade nebolo treba páčiť. Podľa nich čaro festivalu nezmizne ani po 50. ročníku.
Drevené šindle stále treba
Šindliar Peter Kormoš z Vikartoviec predvádzal ručnú výrobu šindľov už dvanásty rok. "Stále je to tu krásne a medzi svojimi sa tu cítim výborne," hovorí. Ten nenecháva nič na náhodu a remeslu už zaúča 13-ročného syna Kristiána. "Nejde to naraz, k dokonalosti treba aj 10 rokov zlepšovania. Treba začať," smeje sa Peter. Kristián tak už aj vie, že na šindle je najlepší biely smrek. Toto staré remeslo sa uživí i dnes. Oprava striech historických domčekov modernými červenými škridlami by bola naozaj nevkusná.
Deti mali čo robiť
V úplne opačnej pozícii bola mladá kežmarská bábkoherečka Andrea Lizáková. "Na Eľro som už bola, teraz som však prvýkrát na druhej strane," povedala. Deti jej divadielko doslova obliehali. Každý si chcel vyskúšať ovládanie bábky. "To nie je také jednoduché, ako sa zdá, no malí to zvládajú. Tiež zisťujú, že ovládať bábky je tiež lákavé, ako sa na nich pozerať," doplnila Andrea.
Kopec zábavy
Práve k remeslám doplnkovými akciami bol tento ročník bohatý. Obrovský záujem vyvolalo podkúvanie koňa 82-ročným majstrom kováčom Marekom Guzym z Veľkej Lomnice. To len dokazuje, že to, čo je niekedy obyčajnou vecou, môže byť v inej dobe špeciálnym lákadlom. Len dvaja sokoliari predviedli veľkú leteckú šou, keď nepochopiteľne dokázali ovládať niekoľko dravcov naraz. Za hradnými múrmi po celý deň prebiehalo živé divadlo z komnaty do komnaty. Keďže herci večer presedlali na ďalšiu nočnú hru s hororovým nádychom, veľmi si neoddýchli.
Z dvoch štyri
Do Kežmarku prišli folklórne súbory z rôznych kútov Európy. Rôznorodosť ich hudby zaujala aj tých, čo folklór inak nevyhľadávajú. Napríklad rezké slovenské alebo ukrajinské pesničky náhle vystriedal pomalší rytmus Grékov či Macedóncov. Zábavu zabezpečovali desiatky ďalších atrakcií. Kým Eľro na začiatku začínalo s dvoma pódiami na vystúpenia, dnes už má štyri.
Hladenicu už u nás nenájde
Remenár Martin Šabľa z Popradu vo festivale okrem zážitkov a zábavy vidí aj širšie poslanie. "Sám som začal pred 15 rokmi remenárčiť i preto, aby tieto remeslá, ktoré boli súčasťou našej krajiny, jednoducho nezanikli," hovorí Martin. Že hrozby sú, príkladom potvrdzuje samo remenárstvo. "Napríklad pre vybíjané opasky najkvalitnejšia koža, hovädzia hladenica, sa už u nás nevyrába. Zháňať ju musím v Poľsku alebo Čechách," povedal Martin. Napriek tomu chuť do práce a tvorby mu to neuberá.
Festival vidí viac ako stotisíc očí
Zorganizovať veľký festival je poriadna fuška. "Ulice mesta začíname meniť a pripravovať dva týždne pred. Demontáž potrvá už kratšie," smeje sa Adriana Saturyová z organizačného tímu festivalu.
Festival hlavného usporiadateľa, mesto Kežmarok, z rozpočtu nestojí žiadne peniaze. "Náklady pokryjú sponzori a výber zo vstupného," vysvetľuje Saturyová. Pre tento ročník návštevnosť ešte nie je presne spočítaná. "Veľa vie ovplyvniť i počasie. Minulý rok však napríklad festival navštívilo cez 50-tisíc ľudí," uvádza Ladislav Melikant z kežmarskej radnice. Niektorí si festival občas spletú s obyčajným jarmokom a do stánkov chcú "prepašovať" bežný tovar z trhovísk. Organizátori takýchto výmyselníkov však vedia ustrážiť, a tak stánky obsadzujú nefalšovaní remeselníci, ktorí svoj kumšt výroby ľuďom aj priamo predvádzajú.
toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
