í s vlaňajškom je to síce viac, finančná kríza sa však dotkla aj tejto oblasti.
SPIŠ. Podľa ekonomického analytika Róberta Pregu situácia nie je až taká vážna. Rast miezd je síce pomalší, ale kríza spomalila aj rast cien tovarov.
Minulosť bola horšia
"Priemerná mesačná nominálna mzda v SR oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástla o 4,7 percenta na 768,60 eura," uviedla E. Čičváková. Podľa slov R. Pregu reálna mesačná mzda stúpla o 1,7 percenta. "V roku 2000 bol naopak zaznamenaný pokles reálnej mzdy až o 4,9 percenta a v roku 2003 to bol pokles o 2 percentá. Slováci si iste spomínajú, ako v týchto rokoch stúpali hlavne ceny energií. Odvtedy nám už nominálna aj reálna mzda stúpa," porovnal s minulosťou R. Prega. Podľa informácií, ktoré sme získali od tohto ekonomického analytika, napríklad v roku 2005 sa Slováci mohli tešiť až z 6,3-percentuálneho nárastu reálnej mzdy. V roku 2007 to bolo 4,3 percenta a v roku 2008 zase 3,3 percenta nárastu reálnej mzdy.
Východniari dopadli takmer najhoršie
Východniari, čo sa rastu mzdy týka obstáli v rámci Slovenska takmer najhoršie. "Priemerná nominálna mesačná mzda v Košickom kraji nedosiahla úroveň priemeru SR a oproti Bratislavskému kraju bola o 31,8 percenta nižšia. Dosiahla 697,08 eura, čo je medziročne o 2,7 % viac, avšak menej oproti celoslovenskej úrovni o 71,52 eura. Relatívny prírastok priemernej mesačnej mzdy v Košickom kraji bol v medzikrajskom porovnaní druhý najnižší," konštatovala E. Čičváková.
Nárast miezd
Ako ďalej uviedla E. Čičváková, v Gelnickom okrese v priemere zarábali 529,81 eura, je to nárast oproti 1. štvrťroku 2008 o 7,1 percenta. V okrese Spišská Nová Ves mesačná nominálna mzda zamestnanca dosiahla v 1. štvrťroku 2009 priemerne 596,93 eura, čo je o 1,1 percenta viac oproti vlaňajšku.
Najvyššie platy vo verejnej správe a stavebníctve
"V Gelnickom okrese najviac zarábali zamestnanci vo verejnej správe, obrane a povinnom sociálnom zabezpečení, priemerne 691,54 eura, pred školstvom 593,56 eura; v priemyselnej výrobe dosiahli priemerne 500,38 eura. V okrese Spišská Nová Ves najvyššie priemerné zárobky zaznamenali v stavebníctve 734,55 eura, pred verejnou správou, obranou a povinným sociálnym zabezpečením 692,45 eura. V priemyselnej výrobe zarábali v 1. štvrťroku v priemere 618,24 eura," vymenovala E. Čičváková.
Anketa
Ako sa vám momentálne ekonomicky žije? Je to horšie alebo lepšie ako vlani?
Zdenko Kubesa: "Vlani som pracoval v zahraničí, mal som dve zamestnania. Určite som bol preto finančne na tom lepšie. Teraz mám o polovicu menej peňazí ako vtedy."
Ján Volčko: "Mám sa horšie. Vlani som pracoval v Čechách. Bol som tam dokopy päť a pol roka. Zarábal som tam viac ako na Slovensku. Finančná kríza sa ma síce bytostne nedotkla, ale keď to porovnám v číslach, mám sa o 60 percent horšie ako vlani.
Jozef Valkoššák: "Zarábam rovnako ako vlani. Finančnú krízu neriešim. Nie som otrokom peňazí a k životu nepotrebujem veľa."
Peter Sekeľ: "Som študent, teda nemám vlastný príjem. Ale vidím v mojom okolí, že ľudia si môžu menej dovoliť ako v minulosti, veľa z nich prišlo o prácu alebo pracujú za minimálnu mzdu. Pokles hrubého domáceho produktu je o šesť percent, a to je podľa mňa veľa."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
