VYSOKÉ TATRY. "Maximum aktivity tohto roja býva zvyčajne 12. augusta. Vedci zaoberajúci sa výskumom meteorov určili presnejšie obdobie maxima v tento deň medzi 19. a 22. hodinou letného stredoeurópskeho času," uviedol Marek Husárik z Astronomického ústavu Slovenskej
akadémie vied vo Vysokých Tatrách.
Kam upriamiť svoj zrak?
Na otázku, kam upriamiť zrak na oblohe, aby sme videli Perzeidy, odpovedal, že ako vyplýva z názvu meteorického roja, sústrediť sa treba na súhvezdie Perzea, teda na severovýchodnú oblohu. V tomto súhvezdí sa nachádza tzv. radiant roja, teda miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vylietavajú. Pozorovateľ môže narátať za hodinu až 60 meteorov patriacich
k Perzeidám, teda teoreticky jeden za minútu. Okrem nich zbadá na oblohe aj iné meteory - sporadické alebo aj z iných meteorických rojov, ktorých je v tom období v činnosti hneď niekoľko. Z výdatnejších napríklad kapa Cygnidy (súhvezdie Labute), či Severné a Južné delta Akvaridy (súhvezdie Vodnára).
"Podmienky na vychutnanie si maxima Perzeíd budú v tomto roku výrazne narušené svitom Mesiaca, ktorý vyjde vo večerných hodinách. Nič však nie je stratené. Perzeidy sú aktívne približne od 17. júla do 24. augusta, nie však s vysokou hodinovou frekvenciou ako v maxime, ale možnosť uvidieť v noci aspoň jednu Perzeidu, je stále veľká," konštatoval Husárik.
Nosí padajúca hviezda šťastie?
Hovorí sa, že vidieť padajúcu hviezdu prináša šťastie a treba si niečo zaželať. Podľa astronómov znie to síce romanticky, ale v podstate ide len o malé zrnko prachu, ktoré zanikne v zemskej atmosfére a nemá nič spoločné s padajúcimi hviezdami. "Ako memento svojej končiacej existencie zanechá krátky záblesk na oblohe. To, čo existovalo niekoľko miliárd rokov v slnečnej sústave, zanikne za pár sekúnd," priblížil astronóm.
Pripomenul, že mnoho prachových čiastočiek prichádza prakticky zo všetkých smerov do zemskej
atmosféry. Ale v istých obdobiach roka sa na niektorých častiach oblohy objavujú meteory pravidelne a vo väčšom počte než inokedy. Vtedy hovoríme o meteorickom roji.
"Treba si uvedomiť, že stretávacie rýchlosti prachových častíc so zemskou atmosférou sú veľmi veľké. V prípade Perzeíd je to až 59 kilometrov za sekundu (resp. 212 tisíc kilometrov za hodinu). Pri tejto rýchlosti sa atmosféra Zeme správa voči prachovým časticiam neľútostne. Obrovské trenie a rýchle zbrzdenie spôsobia, že častica v krátkom okamihu zhorí a vyparí sa. Zostane po nej len ionizovaná stopa v okolitej atmosfére, ktorá zažiari. Netreba mať strach, deje sa to vo výškach od 80 do 120 kilometrov," odpovedal Husárik na otázku, ako a prečo dokáže malé zrnko prachu zažiariť.
Tajuplná obloha
Husárik pripomenul, že vesmír ponúka od nepamäti viacero zaujímavých úkazov a objektov, ktoré môžeme vychutnať voľným okom. Popri zatmeniach Slnka a Mesiaca alebo škvrnách na Slnku trpezlivejší dokážu nájsť napríklad Venušu aj na dennej oblohe. Ale nočná obloha je určite zaujímavejšia a romantickejšia než denná. Už samotné sledovanie jemného blikania hviezd má svoje čaro. Alebo zmena farieb jasných hviezd nízko nad obzorom pôsobí esteticky. Pre romantikov sú bonusom nočnej oblohy "padajúce hviezdy", teda presnejšie meteory. "Ak ich uvidíte padať, pokojne si môžete zaželať niečo pekné," dodal Marek Husárik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
