vý múr. Meštianske domy v centre iba dokumentujú vážnosť Podolínca z minulosti.
Dnes už však nie je Podolínec tým, čím bol za oných čias. Povesť významnejšieho sídla mu rokmi odišla. Ľudia, ktorí tadiaľto prechádzajú, nevidia len starú zvonicu či historický kláštor. Vidia najmä skupiny zhromaždených Rómov, ktorí celé dni presedia v parku či s taškami špacírujú hore-dole po meste. Ak poviete cudziemu šoférovi, čo si spája s Podolíncom, neodpovie inak, ako v duchu predchádzajúcich viet.
Nemožno sa preto ľuďom z Podolínca čudovať, keď vystupujú proti niečomu, čo im nedáva nádej do budúcnosti. Ako hovoria, nová kolónia by im zobrala akúkoľvek perspektívu. Zo skúseností z iných miest totiž nemožno poprieť, že neprispôsobiví nemajú s devastáciou nič spoločné. Naopak, ak ich počty stúpajú a je ich viac, cítia sa silnejší, menej ohrození.
Podolínčania vedia, o čom hovoria. Ich obavy zo vzniku rómskej kolónie nie sú neopodstatnené. Vedia to lepšie, ako kdekoľvek inde. Zažili totiž peknú a bohatú, neskôr zničenú a strašidelnú Lomničku. Zo susednej dediny museli poodchádzať, ak nechceli žiť v strachu. Nový domov si mnohí našli v Podolínci. Dnes sú možno na tom podobne. Teraz už však nechcú odchádzať zo svojho, z vlastného mesta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
