VYSOKÉ TATRY. Pozornosť sa znova upriamuje na Tichú a Kôprovú dolinu, ktorá sa pred časom stala symbolickým bojiskom lesníkov a ochranárov o podobu národného parku.
Protirečia si
Mimovládni ekológovia v Tichej a Kôprovej hovoria až o päťnásobnom poklese prírastkov lykožrúta oproti minulému roku. "Ide o nami vypracovaný odhad, lebo lesníci nám neposkytujú žiadne dáta. Vidieť to však čierne na bielom," hovorí Erik Baláž z lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. K číslu dospeli metódou spočítavania napadnutých stromov. Riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška naopak hovorí, že počty lykožrúta neklesajú. O Tichej a Kôprovej hovorí ako o semenisku, ktoré lykožrúta šíri do okolitých lesov: "Nič priaznivé nás nečaká, lykožrút sa šíri ďalej."
Ekológ Baláž protirečí, že lykožrút takto vôbec neexpanduje. "Chrobák sa rojí v teplom počasí, keď v doline so vzduchom stúpa zdola nahor. Preto je nezmysel, aby z Tichej napádal okolité lesy. Skôr naopak, do Tichej prišiel zdola," hovorí ekológ.
Pri takom zásadne odlišnom videní toho istého javu dvoch oponentov nateraz chýba dôveryhodný nezávislý posudok. Skadiaľ a kam naozaj lieta lykožrút?
Lapače už nelapajú
Sporné sú i metódy, vďaka ktorým dve strany vidia buď pokles alebo nárast lykožrúta. "V Tichej a Kôprovej už nemáme lapače, ktoré počty chrobáka merajú. Preto ťažko akceptovať zverejňované čísla o poklese," hovorí Líška.
Lesníci odstránenie svojich lapačov zdôvodňujú ekonomickými nákladmi. Ročná prevádzka jedného vyjde na 33 eur. "Teraz, keď sa už proti lykožrútovi pre neudelenie výnimiek zasiahnuť nedá, tam už pre nás nemajú prioritný zmysel," dodal Líška.
Ochranár Baláž oponuje, že údaje o počtoch lykožrúta samy osebe nie sú najdôležitejšie. "Nezáleží, koľko lykožrútov sa vyrojí, ale koľko stromov zničia a koľko ich prežije. Ak minulý rok napríklad päťsto chrobákov v Tichej napadlo päť stromov, dnes pre zmenené podmienky ten istý počet dokáže napadnúť už len jeden strom. O tomto lesníci nehovoria," tvrdí Baláž.
Lesníci: Nemohli sme konať
Lesníci vyčítajú orgánom štátnej správy, že im nepovolením spracovať napadnuté stromy zabránili zasiahnuť. "Spracovaním vtedajšej kalamity by sme zabránili lykožrútovi zničiť 60 až 70 percent lesa," hovorí zástupca urbárnikov z oblasti Pavol Vechter.
Riaditeľ Líška si na číselné odhady netrúfa. Hovorí však, že včasné protilykožrútske opatrenia majú na jeho neskoršie šírenie zásadný vplyv.
Ani tu sa ochranári s lesníkmi nezhodnú. Podľa ochranárov lykožrútsku kalamitu ako prirodzený následok veternej by lesnícke opatrenia zásadne neovplyvnili. "Určite nie metódami, ktoré v Tatrách používajú," myslí si Baláž. Pripúšťa však, že také spôsoby existujú, len u nás sa neaplikujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
