obetí.
POPRAD. Jozef z nedaľekej Hôrky spolu s viacerými protestoval proti vpádu armád. Domov sa už nevrátil, sovietske guľky boli smrteľné. Na mieste tragédie si jeho smrť ľudia pripomínali aj tento rok. Pamätník je osadený na plotových múroch Kostola svätého Egídia, niekoľko metrov o miesta, kde sa na druhej strane ulice odohrala tragédia.
"Každá takáto smrť je úplne neospravedlniteľná a nemá žiadny zmysel, rovnako ako akákoľvek násilná krádež slobody druhými, čo sa vtedy stalo," hovorí predsedníčka Svetového združenia bývalých československých politických väzňov Elena Bačkorová. Tú mrzí, že spomienky na augustové udalosti nenachádzajú podľa nej adekvátnu odozvu u niektorých, čo teraz vládnu. Združenie v roku 2002 ako prvé na Slovensku osadilo takúto pamätnú tabuľu.
Bačkorová augustové dni prežila v slovinských Alpách. "Nebola som doma, napriek tomu som zažila spontánnosť ľudí a spojenie Čechoslovákov, na ktoré nezabudnem," hovorí. Hranice po vpáde boli zatvorené. Bačkorová spomína, ako všetci ľudia z Československa v tej chvíli za hranicami spontánne reagovali a boli zajedno. "Všetci sme vtedy boli ako jeden, vpád sa nedal akceptovať," spomína Bačkorová. Podľa nej aj pre hodnotu slobody je potrebné pripomínať si augustové udalosti a poznať ich.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
