Kráter je unikát na európskych mapách

V horúcich letných dňoch, keď prahneme po osviežujúcej vode, naše cesty vedú do kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch. Čaká nás tu novota, plot so vstupnými bránami, čo nás nijako neobmedzuje, ak si zaplatíme vstupenku.

Nespokojní sú však vyšnoružbašskí občania, ktorí sa už nemôžu voľne pohybovať po rodnej dedine a navyše sa nesmú kúpať v jazierku Kráter.

VYŠNÉ RUŽBACHY. Generálny riaditeľ kúpeľov Viliam Rus hovorí: "Pri jazierku vytvoríme relaxačnú zónu, tzv. slnečnú lúku, kde sa výletníci budú môcť už iba opaľovať!" Jazierko Kráter, chránený prírodný výtvor v Pieninskom národnom parku, mienil oplotiť už jeho dávnejší predchodca, vedúci lekár Ladislav Vollmann.

Kúpeľe Vyšné Ružbachy sú vybudované na travertíne, pórovitom kameni, ktorý domorodci odjakživa oceňovali, keď stavali domy. A preklínali, keď ho mali pod pluhom. Kúpele využívajú hojné minerálne pramene, ktoré vyvierajú z hlbín prirodzenými alebo navŕtanými cestami. Pôvodne, za čias grófa Jána Zamojského, tu boli vaňové kúpele zásobované termálnou vodou z dreveného žľabu. Najprv pre šľachticov, potom pre každého, kto veril, že ho uzdraví.

Kedysi sa "kurírovali" bez poplatku

Vyšnoružbašskí občania boli zvýhodnení, bez poplatku sa "kurírovali" v jazierku Kráter, ponárali sa doň sťa delfíny ako ich dedovia i pradedovia. Kúpali sa všetci pred očami všetkých napriek výstražnému oznamu - kúpanie sa prísne zakazuje - napísanom po slovensky, nemecky a anglicky, lebo k unikátnemu jazierku, aké na európskych mapách nenájdeme, chodievali aj výletníci spoza hraníc.

"Kde sa tento oznam vzal, keď sme ho neodhlasovali" hundrali občania a nerešpektovali ho ani vtedy, keď ich obchádzal strážnik. Pamätníci sa dokonca odvolávali na grófa, ktorý im umožnil slobodný pohyb po celom kúpeľnom areáli, ba ešte viac, v jazierku sa prala bielizeň, napájal dobytok.

Kráter - studňu, ako ho pomenúvali, domorodci zhora nadol presekali a zahradili doskami, aby voda tiekla tam, kam oni chceli. Narušili prirodzené prúdenie vody cez korunu, ktorú minerálnymi zrniečkami v nekonečnom čase obnovovala.

Na dne našli aj kočík

Vedúci lekár Československých štátnych kúpeľov Vyšné Ružbachy Ladislav Vollmann sa vari pred 25 rokmi rozhodol nastoliť nový poriadok, zabrániť ďalším škodám a uchovať vzácnu travertínovú perlu pre budúce generácie. Organizácia pre inžiniersku geológiu a hydrogeológiu, n. p. v Žiline, závod v Košiciach, na jeho pokyn dala vypustiť z jazierka vodu. Na dne boli úlomky tehál, fľaše, konzervy, rôzne kovové predmety...

Netvrdíme, že všetky odpadky do jazierka povhadzovali vyšnoružbašskí občania, ale kočík sem istotne nepriniesli výletníci z Prahy či Bratislavy. Niektoré odpadky boli napevno spojené s dnom, zasintrované, ako vravia odborníci.

Vrt bol čiastočne upchatý

Remeselníci nainštalovali potrubie na odvádzanie vody a začali čistiť dno pneumatickými kladivami. Vyťažili desať kubíkov odpadkov. Až vtedy sa zistilo, že na dne sú tri pramene, avšak s výdatnosťou iba 0,55 litra vody za sekundu.

Uprostred jazierka bolo potrubie, vrt K1, čiastočne zapchatý, čím sa vysvetlilo, prečo výdatnosť najvýznamnejšieho prameňa postupne klesala na 1,22 litra za sekundu. Pri jazierku postavili žeriav a vŕtaciu súpravu. Keď diamantová korunka prenikla do hĺbky ôsmich metrov, začalo vytekať 3,57 litra vody za sekundu. Výdatnosť prameňa sa o niekoľko dní ustálila na 20 litroch za sekundu s priemernou teplotou 22 stupňov Celzia. Pod travertínovou korunou boli až metrové dutiny, ktoré remeselníci scelili betónom a cementovou maltou. Dutiny vznikli vplyvom poveternostných podmienok, keď jazierko bolo ešte suché. Remeselníci naostatok nainštalovali dômyselnú technickú pomôcku, ventil, ktorý umožňoval regulovať prítok a odtok vody.

Dnes už vieme, že travertínové jazierko potrebuje opäť ozdravnú kúru, voda sa musí prelievať cez korunu ako v dávnoveku. A keďže tabule typu kúpanie je prísne zakázané, sa desaťročia neosvedčovali, treba ho aj oplotiť.