Rodina Polákovcov z Kežmarku sa môže pochváliť skutočne nezvyčajnou úrodou. Tento rok vypestovali vo svojej záhradke 30 kilogramov marhúľ, broskyne, figy, jedlý gaštan, kivi, hrozno, ba dokonca i feferóny. Klimatológ to pripisuje dvadsaťročným nepretržitým teplým letám, dostatku slnečného žiarenia a posunu vegetačných pásiem.
KEŽMAROK. Neobvyklá záľuba Eduarda Poláka s manželkou Helenou sa začala tesne po skončení vysokej poľnohospodárskej školy. Už vtedy Eduard vedel, čomu sa chce okrem iného v živote venovať. Učarovali mu nezvyčajné južanské plodiny. V meste pod chladnými tatranskými končiarmi sa im tento rok podarilo viacero rarít.
"Mali sme prvú úrodu marhúľ. Zavarila som asi 30 kíl. Okrem toho sme vypestovali aj broskyne, feferóny, figy, jedlý gaštan, kivi či hrozno," vysvetlila Helena Poláková.
Plus dva stupne
Klimatológ Milan Lapin pripisuje takúto úrodu viacerým faktorom. Jedným z nich je zvýšená teplota vzduchu. "Kým od roku 1951 až do roku 1990 bola v Kežmarku priemerná júlová teplota 15,5 stupňa Celzia, za posledných devätnásť rokov vzrástla teplota v lete o 1,5 až 2 stupne. Táto oblasť sa dostala do úplne iného klimatického pásma. Odrazilo sa to na posune vegetačných pásiem," povedal Lapin.
V praxi to znamená, že rastliny, ktoré existovali v nižšej nadmorskej výške a južnejších oblastiach, sa sťahujú smerom do hornatejších častí Slovenska. "Počula som, že marhule pestujú aj na Orave. Myslím, že postupne to príde aj do hôr," povedala pani Helena.
Dosť slniečka a závetrie Tatier
Rodina z Kežmarku pestuje exotickejšie plodiny hlavne pre svoj úžitok. Záhrada pre nich znamená i relax. "Je to náš život a koníček," poznamenala pani Helena.
Zárukou zaujímavých odrôd je aj to, že všetko vraj pestujú s láskou. Svoj podiel na tomto malom zázraku má i dostatok slniečka. "Kežmarok patrí do oblasti, kde je dostatok slnečného žiarenia. Celá oblasť je v závetrí Tatier. Je tu toľko zrážok, že rastliny majú dostatok vlahy. Určite tu nemôže dôjsť k podmočeniu," vysvetlil Lapin.
Prudký zlom by nastal vtedy, ak by sa raz za desať rokov vyskytlo jedno studené leto. "Zničilo by to celú vegetáciu. Vtedy by už nebolo možné pestovať tieto plodiny," povedal Lapin.
Veľa práce
Eduard sa záhradkárčeniu venuje priebežne každý deň. "Počas roka ma čaká strihanie ovocných stromčekov. V lete robím letný rez vrcholcov kôstkovíc. Tým zmohutnie koruna stromu. Predíde sa tým zamrznutiu. Okrem toho idem presádzať niektoré rastliny na juhovýchodnú stranu a čaká ma aj mnoho ďalšej práce," vysvetlil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
