KEŽMAROK. V kanadskom mládežníckom tíme Elliot Lake Bobcats, ktorý je účastníkom Greater Metro Jr. A Hockey League (GMHL), pôsobí až deväť slovenských hráčov. Číslo deväť na drese nosí 17-ročný útočník Patrik Smoleň, ktorý pochádza z Kežmarku. Hoci v družstve pôsobí len prvú sezónu, hneď v jej úvode svojimi výkonmi zaujal širokú hokejovú verejnosť, a preto sme ho oslovili.

Udomácnil si sa už v kanadskom tíme Elliot Lake Bobcats v súťaži GMHL?

„Udomácnil som sa veľmi dobre, veľmi mi vyhovuje tento štýl hokeja, je to úplne iné ako na Slovensku. My hráme technicky a rýchlo a Kanaďania sú z toho v pomykove. V kanadskom hokeji prevláda rýchle dostupovanie, hráč nemá čas poriadne rozohrať, lebo hneď dostane bodyček, hokej je tu veľmi rýchly a fyzický. A samozrejme, nemôžem nespomenúť šarvátky, tie tu sú úplne normálne, každý zápas najmenej 4 alebo 5 pästných súbojov. Ja sám som sa zapojil aj do hromadnej bitky hneď v prvom stretnutí."

V kanadskom bodovaní sa ti osobne darí, aká je v súčasnosti tvoja štatistika bodov v zápasoch?

„Áno, darí sa mi a som tomu veľmi rád. Bodov mam dokopy 18, z toho 11 gólov a 7 asistencií za 12 odohraných zápasov."

Ako sa darí vášmu družstvu v súťaži a aké sú jeho ciele?

„V súťaži sa nám zatiaľ darí veľmi dobre, s družstvom sme na prvom mieste, máme 19 bodov, druhý v tabuľke na nás stráca 3 body. Cieľom je dostať sa do play-off a vyhrať pohár majstra ligy GMHL a hrať tak, aby nás draftovali najlepšie zámorské tímy."

Je vás v lige viac Kežmarčanov? Aká ste v družstve partia?

„V celej súťaži som iba ja z Kežmarku. Partia je veľmi dobrá, vychádzame spolu dobre na ľade aj mimo neho."

Čo hovoríš na život v meste, ako sa ti v ňom páči? Na čo okrem hokeja (tréningov a zápasov) máte ešte so spoluhráčmi čas?

„Život v meste je veľmi dobrý. Páči sa mi tu, je to pekné a čisté mesto, kde je veľmi veľa nádherných výhľadov. So spoluhráčmi máme dosť času, aj keď máme každý deň štyri tréningy, dvakrát na ľade, raz dancework, kde máme dvojhodinový strečing, a raz v posilňovni, kde pracujeme len a len pre seba a nikto nás do ničoho nenúti."

Akým smerom by sa mala ďalej uberať tvoja hokejová kariéra? Aké máš predstavy?

„Každý hráč určite chce ísť do NHL, byť slávny. Samozrejme, aj ja, ale predovšetkým sa chcem poďakovať môjmu starému ockovi, ktorý 14 rokov žije so mnou len a len pre hokej. Ďakujem mu za to, kde sme to spolu dotiahli. Taktiež trénerovi atletiky Vladimírovi Jančekovi, pri ktorom som začal trénovať behanie zamerané na rýchlosť. Rovnako tak Františkovi Dudovi, ktorý mi bol trénerom na ľade v Kežmarku, a Dušanovi Griglákovi, ktorý mi je trénerom atletiky na škole, kde sa učím a s ním som dosiahol to, že som majstrom Slovenska v behu na 400 m."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš