Obsah žumpy z Materskej školy v Jamníku (okres Spišská Nová Ves) skončil v potoku pri Domaňovciach! Vypúšťanie tzv. hovnocuca zachytil fotoaparát ochranára Milana Barloga. Pracovník obecného úradu tvrdil, že tak koná na príkaz starostu. Bohužiaľ, vypúšťanie cisterien je dlhoročnou praxou nielen v Jamníku, ale aj v ostatných obciach, kde v súčasnosti chýbajú čistiarne odpadových vôd.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. "Znakom kultúrnosti národa je aj to, že sa dokáže kultúrne a na úrovni doby vysporiadať so svojimi exkrementmi. Časy drevených kadibudiek sú už zväčša za nami. Niektorí majú to šťastie, že sa o spláchnutú vodu nemusia viac zaujímať. Je však medzi nami množstvo ľudí, ktorým sa odvrátená tvár nášho blahobytu pravidelne pripomína - plnou žumpou. A čo urobí človek, ktorému zašpľachoce žumpa o kovový príklop zospodu? Nuž, čo asi - zavolá populárny hovnocuc, dá si žumpu vysať, zaplatí za poskytnutú službu a svet pre neho beží ďalej. A čo urobí majiteľ alebo prevádzkovateľ hovnocuca? Ak je zodpovedný, urobí to, čo mu prikazuje zákon - odvezie nevábny obsah cisterny do čistiarne odpadových vôd, ktorá obsah cisterny pridá k svojim čisteným vodám a vyčistí ich technológiou, ktorú používa na vyčistenie komunálnych odpadových vôd. Aspoň tak by sa to malo diať," zdôraznil M. Barlog.
Veselo a roky sa vypúšťa
Tento ochranár už dlhé roky brázdi spišský kraj a svojím fotoaparátom zachytáva prehrešky proti prírode. A bolo to tak aj naposledy v nive potoka Lodina pri Domaňovciach. "Pracovník obce obsah žumpy materskej školy vypúšťal na príkaz starostu. Aspoň mi to tak tvrdil. Vraj je to mnohoročná prax, pendluje takto po viacerých miestach v širšom okolí obce, vypúšťa a vypúšťa. Za celé tie roky nikoho ani len nenapadlo skontrolovať, kde obsah žumpy z obecnej škôlky naozaj končí. A tak potom vidieť, ako na jar bujnie žihľava, loboda a porasty ďalších burín v okolí mnohých spišských obcí," zamyslel sa M. Barlog.
Chýba čistiareň i peniaze na jej vybudovanie
Na údajne "bežnú" prax v obci sme sa opýtali starostu Jamníka Jána Murányiho (HZDS). Ten vyprázdňovanie cisterny so žumpou do potoka priznal! Argumentoval tým, že v obci chýba čistiareň odpadových vôd. Obecný rozpočet na jej vybudovanie nestačí, o čistiareň sa Jamníčania usilujú už dlhé roky.
"Niekedy si pomôžeme aj týmto spôsobom. Problém s vyprázdňovaním žumpy však riešime aj v spolupráci s B Novou a cez SEZO Spiš, teda vyvážame ju do čistiarne odpadových vôd v Spišskej Novej Vsi. Je to tiesňový stav, ale chýba nám vlastná čistiareň," uviedol starosta Jamníka.
V obci už stavajú kanalizáciu. Po nej by mala na rad prísť čistiareň. Jej dobudovanie závisí od prostriedkov, ktoré obec získa. "Vlani a začiatkom tohto roka sme na kanalizácii preinvestovali zhruba 331 940 eur. V tomto roku sme sa cez Environmentálny fond SR uchádzali o 497 908,78 eura. Peniaze sa snažíme získať aj cez eurofondy. Robíme všetko preto, aby kanalizácia i čistiareň v obci boli," dodal J. Murányi.
Hrozia vysoké sankcie
Ako nám potvrdili na Obvodnom úrade životného prostredia v Spišskej Novej Vsi, prípadom sa už úrad zaoberá. Prednostka úradu Jela Bednárová uviedla, že takéto prípady patria k pomerne častým. Ak je znečisťovateľom fyzická osoba, uvaliť sankciu je v kompetencii obce.
V tomto prípade je však znečisťovateľom samotná obec. "Máme to tu u nás ako podnet v písomnej podobe. Budeme sa tým zaoberať. Ak sa preukáže, že vypustením žumpy došlo k ohrozeniu kvality povrchových vôd, prípad postúpime na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP)," informovala prednostka úradu.
"Ohrozenie kvality vody je troška široký pojem. Ak dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody, maximálna zákonná sankcia je až do výšky takmer 165 970 eur. Musí však ísť o mimoriadne ohrozenie. Doposiaľ sme najvyššiu sankciu udelili vo výške 82 984,79 eura v prípade veľkého závodu v Slovenskej Ľupči. Predpokladám, že v tomto prípade pôjde o niekoľko tisícok eur," informoval hovorca SIŽP Michal Štefánek.
Stanovisko
Čo na to "zelení"
Podľa hovorkyne Greenpeace Slovensko Lucie Szabovej s prípadmi vypúšťania obecných žúmp majú bohaté skúsenosti. "Takmer každý týždeň nám hlásia nejaké to vypúšťanie do potokov a na polia," uviedla L. Szabová. Tento problém podľa nej patrí k najvypuklejším na Slovensku. "Bohužiaľ, ľudia si neuvedomujú, že si takto znečisťujú vlastné životné prostredie i pôdu. Jednoducho škodia sami sebe. Tie žumpy končia opäť v studniach domov a ľudia potom z nich pijú vodu. Rovnako to spätne končí v pôde, v ktorej si potom dopestujú zeleninu. Pred rokmi sme zisťovali znečistenie pôd na Slovensku a práve znečistenie dusičnanmi bolo a aj v súčasnosti je najväčším problémom. Podpísalo sa pod to nielen hnojenie chemikáliami, ale aj práve spomínané vypúšťanie obecných či domových žúmp," uviedla.
Ako zdôraznila, tieto prípady sú veľmi ťažko postihnuteľné a zákonom vymožiteľné. Ako dodala, osobne nemá pocit, že by by sa uvedomelosť ľudí v tomto smere za posledné roky nejak zlepšila, skôr naopak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
