"To že je kríza? Mali by ste prísť k nám do Anglicka, tam by som vám ukázal, čo je kríza. Ale toto tu? Cha, cha...!" Takto prevravel prekvapený Peter z Birminghamu, chemik a biológ na dôchodku, pôvodom zo Slovenska, ktorý sa po rokoch prišiel pozrieť na staré, jemu milé miesta mladosti. Okrem iného aj na Zamagurie, pôvodne jednu z najchudobnejších oblastí nielen Slovenska, ale celej strednej Európy. A to, čo tam videl, tie krásne domy, výstavné, úhľadné, krásne a čisté dediny plné kvetov, všade rastúce nové stavby, aktívny život ľudí autenticky prepojených s fascinujúcou prírodou, to všetko ho ohromilo.

STARÁ ĽUBOVŇA. Pozor! Ja iba parafrázujem jeho slová vybraté z celého radu obdivných výkrikov. Bože môj, pomyslel som si však, súc tradične slovenským skeptikom voči svojej "pod" i "zatatranskej" vlasti, ako to len môže v tej Británii vyzerať.

Vraj si tu žijeme ako králi

Onen Peter, ktorý po rokoch prišiel spolu so svojou manželkou Elenkou, uznávanou lekárkou, internistkou v birminghamskej nemocnici, takisto pôvodom Slovenkou, navštíviť priateľov v starej vlasti, sa úprimne rozplýval nad krásami našej krajiny i súčasnou životnou úrovňou jej obyvateľov. Keď ho našinec počúval, bol v miernych rozpakoch. Ťažko totiž podobné, pochopiteľne povrchné, ale určite nepredstierané hodnotenia komentovať. Na druhej strane však...

Rozdumoval som o tom, sediac na plti plávajúcej dolu Dunajcom. Okolo mňa plynuli dve krajiny spojené vo vzácnej, posledné tri roky už aj architektonicky zaujímavou lávkou ponad rieku, jednote historickej, prírodnej, ľudskej, etnickej, duchovnej i hmotnej. Naľavo Poľsko, napravo Slovensko. Vlnky studenej rieky spočiatku ešte pokrytej jemnou vatovitou hmlou, niesli smerom k Pieninskému národnému parku celú flotilu pltí so slovenským i poľským označením na bokoch. V zákrute rieky priamo pred vstupom do povestného prielomu Dunajca sa z hmly odrazu vynorili štíty Troch korún a okolie Červeného Kláštora zaplavili hrejivé slnečné lúče. Áno, znie to ako čistý gýč, ale bolo to tak. Napokon, príroda zvysoka, v tomto prípade z výšky Troch korún, kašle na "nízke" človečie estetické súdy. Bol to vari posledný krásny, teplý tohtoročný víkend. Biológ Peter s manželkou už bol dávno späť v upršanom, chladnom Birminghame, "antikrízový" stav našej krásnej krajiny však trval.

Slovensko-poľské kúpalisko

"Ideme budovať turizmus", lakonicky začal svoj výklad o možnej a žiaducej budúcnosti Zamaguria Ján Komiňák zo Spišskej Starej Vsi. A hneď vzápätí trošku potmehúdsky dodal – "ale vieš, turizmus je vlastne východiskom z núdze". Janko Komiňák je chlap, ako sa vraví, do nepohody, a okrem toho, že mu to odjakživa "páli", je to v jadre tvrdý, zaťatý, vytrvalý goral. Nebojaci sa prekážok, problémov, nevraživosti ľudskej, o tej prírodnej ani nevraviac. A tak mi ani trochu neprišlo čudné, že práve on sa spolupodpísal pod myšlienku vybudovať v spolupráci s Poliakmi veľké kúpalisko v Starej Vsi. Oficiálne sa ten projekt nazýva Vodný park Stará Ves – Šromowce Wyžné, a. s. Spišská Stará Ves. Vymysleli to tí chlapi naozaj dobre. Na strategickom mieste, kúsok od bývalých slovensko – poľských hraníc, na brehu Dunajca. Pri ceste, po ktorej ročne prejdú státisíce áut plných turistov. U nás, na Slovensku sa stále zabúda, že severný sused má najmenej štyridsať miliónov duší. A to nerátajúc milióny Poliakov žijúcich vo svete. To je vynikajúci potenciálny základ budúcej solventnej klientely, ktorú by ignoroval iba naprostý idiot.

"Zamagurie má danosti od Boha", hovorí Jano Komiňák. Ale problém je v tom, že sa na tie danosti, a nielen v prípade Zamaguria, na Slovensku často trestuhodne zabúda. Teda, na čisté prostredie, možnosti všestrannného vyžitia sa pri vode, na lesnú zver, lesné plody, na neexistujúcu rečovú bariéru v prihraničí (v tom slovensko - poľskom určite), na rovnaký naturel domácich i tých za Dunajcom. Všetci sú totiž jedna "fajta" - gorali. Mimochodom, niekoľkokrát žijúci v rovnakej krajine. To všetko dokopy vytvára priam ideálne predpoklady pre zlatú turistickú "baňu". Ako to dopadne, uvidíme. Pokiaľ ide o Zamagurie, som mierny optimista, ale pokiaľ ide o Slovensko, neviem, neviem.

Návštevník náš pán? Kdeže!

Zdá sa, že rozmýšľať na plti plynúcej s pomalým prúdom nízkeho stavu vody na Dunajci o takýchto veciach je prinajmenšom nepríhodné, ale treba si uvedomiť, že ten splav, akokoľvek krásny, romantický a zaujímavý, trvá dobré dve hodiny. To máte dosť času na rôzne myšlienky. Zhodou okolností som v ten istý víkend strávil niekoľko hodín aj na druhej strane Vysokých Tatier, na Podbanskom. V rámci prechádzky sme si s priateľmi chceli dať niečo v miestnych "pohostinských" zariadeniach, čosi ako kolibách, a z troch boli v nedeľu o piatej popoludní všetky tri zavreté. Pripomínam, že ide o rovnaký, krásny, dokonca prekrásny slnečný, teplý, víkend. V jednom, neviem už ako sa volá, zariadení, tam sediaca a popíjajúca trojica, pravdepodobne personál, nás, naivných takmer zákazníkov, na otázku, či by sme predsa len nemohli niečo dostať, okríkol ako psov - nie! Nie je vôbec dôležité, že sme tam neboli iba my, v okolí sa pohybovalo oveľa viac ľudí. Ide o fatálne porušený princíp pohostinstva a podnikania vôbec. No fuj, priatelia. Tak takto ten turizmus nevybudujeme.

Je mi ľúto, ale podľa vlastných skúseností, i skúseností mojich priateľov a známych, vrátane zahraničných, to s tým turizmom na Slovensku ešte dlho, predlho bude na, hm, na pendrek. Totiž, ten "jánošíkovsko-socialistický" prístup (a zároveň komplex) k zákazníkovi stojí, s prepáčením, za prd. Oni, tí naši podnikateľskí "Jánošíci" postihnutí socialistickými manierami stále nechápu, že zákazník nie je objekt vhodný na ozbíjanie, ani triedny nepriateľ či nebodaj zahraničný agent, prípadne etnicky nevhodný jedinec, hovoriaci Slovákovmu uchu urážlivým jazykom. Zákazník bol, je a vždy aj bude pán! Kurník šopa, dokiaľ si to ľudia, snažiaci sa zarobiť na obsluhe zákazníka neuvedomia do dôsledkov, dovtedy budú v tom turizme iba paberkovať a vyrábať hanbu spojenú s následnými krachmi.

Autor: Peter Pačaj

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš