VYSOKÉ TATRY. Približne polovicu územia lesníci umelo obnovili, druhá časť sa obnovila prirodzeným zmladením. Už po veternej kalamite lesníci hovorili o následnej lykožrútovej kalamite, ktorá zasiahne tatranský les. "Postup lykožrútovej kalamity je oveľa rýchlejší, ako Štátne lesy TANAP-u po veternej kalamite predpokladali," povedal na dnešnej tlačovej besede riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška.
Od roku 2005 zničil podkôrny hmyz takmer 1,62 milióna stromov na ploche viac ako 5 230 hektárov. Z toho v najvyššom stupni ochrany prírody podľahlo lykožrútovi takmer 720-tisíc stromov na ploche presahujúcej 2 300 hektárov. "Nechávame niečo na samovývoj, ale sami vytvárame precedens, lebo si ničíme ozónovú vrstvu zeme," povedal Pavel Toma zo sekcie lesníctva ministerstva pôdohospodárstva. Rozkladajúce sa drevo podľa neho spôsobuje väčšie škody na klímu, ako keby ten les zhorel.
Boja sa o kosodrevinu
Ján Ferenčík zo Štátnych lesov TANAP-u predpokladá, že v roku 2009 došlo k najväčšiemu nárastu lykožrútovej kalamity v národnom parku. Lesníci sa obávajú, že lykožrútová kalamita sa skončí až vtedy, keď hmyz zničí celý tatranský les starší ako 60 rokov. Riziko vidia lesníci aj v presunutí lykožrúta do kosodreviny.
Za päť rokov od kalamity vysadili lesníci v Tatrách vyše 2,7 milióna kusov sadeníc. Najvyššie zastúpenie v umelej obnove má smrekovec a borovica, v prirodzenej obnove smrek a jarabina. Umelú obnovu lesníci sústreďujú na zalesnenie lokalít, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin chýba. Revitalizáciu celého kalamitného územia Štátne lesy TANAP-u odhadujú na približne 20 rokov. "Najvážnejší problém, ktorý sa vyskytol počas spracovania kalamity je neschopnosť niektorých orgánov ochrany prírody rozhodovať v časových horizontoch, ktoré by zodpovedali situácii, ktorá nastala po novembri 2004," uviedol.
Lesníci sa obávajú, že lykožrút môže napadnúť aj porasty kosodreviny.
Foto: Ján Krošlák
Následky kalamity
Veterná kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla v južnej a juhovýchodnej časti Vysokých a Belianskych Tatier 12 600 hektárov lesa. Vietor poškodil 2,8 milióna metrov kubických dreva. Z toho v pôsobnosti Štátnych lesov Tatranského národného parku poškodil vietor 2,036 milióna metrov kubických dreva 8 737 hektároch. Veterná kalamita zasiahla predovšetkým súvislú plochu lesných porastov v oblasti ochranných obvodov Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské Žľaby.
sita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
