VYSOKÉ TATRY. Riaditeľa Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u Petra Líšku, ktorého organizácia neskôr kalamitu odstraňovala, zastihol moment v poľskom Zakopanom.
Líška: Cítil som bezmocnosť
Hoci bol v bezpečí, hovorí, že nikdy v živote necítil takú bezmocnosť. "Žena s vtedy ešte malým dieťaťom ostali doma na Polianke, priamo v epicentre. Prvýkrát som pocítil totálnu bezmocnosť, že nemôžem nič robiť," spomína Líška.
S rodinou komunikoval cez mobil. "Potom aj mobil vypadol. Rodina však zachovala duchaprítomnosť a tĺčikom na mäso, lebo do pivnice po kladivo nemohli ísť, zabezpečili paplónmi okná a strechu."
Zatiaľ minuli 10,6 milióna eur
ŠL TANAP-u doposiaľ na obnovu tatranského lesa vynaložili 10,56 milióna eur (318 miliónov Sk). "Táto suma zahŕňa odstraňovanie kalamitnej hmoty, výber geneticky vhodných semien, výsadbu, starostlivosť o plochy a mnohé ďalšie," spresnil Líška. Tvrdí, že po vysadení prežije 95 percent sadeníc. "Sadíme ich s obaleným koreňovým systémom. Takto môžeme vysádzať prakticky celý rok," spresnil.
Lesníci na obnovu používajú vlastné zdroje, peniaze zo zbierkového fondu, z peňazí utŕžených za drevo. Chcú siahnuť po eurofondoch.
Boja sa o kosodrevinu
Líška povedal, že známky nového lesa bežný človek v Tatrách uvidí už o sedem rokov. Dvadsať rokov má trvať zakončenie hlavného cyklu obnovy. Líška je však aj pesimista, keď upozorňuje na lykožrútovú kalamitu. Bojí sa, že lykožrút môže zasiahnuť kosodrevinu, čo sa ešte v Tatrách nestalo. Vinu prisudzuje zákazu spracovať časť kalamity. Niektorí experti tvrdenia a predpovede lesníkov dlhodobo odmietajú a označujú ich za zavádzanie.
Novému pomáha, starý les ničí
Podľa výskumníkov k relatívne rýchlej obnove lesa za päť rokov prispeli priaznivé klimatické faktory. "Teploty boli vyššie, zrážok bolo viac. To pomáha lesu rýchlejšie rásť," povedal vedúci výskumnej stanice ŠL TANAP-u Peter Fleischer.
Tieto zmeny majú podľa Fleischera aj negatívne dôsledky. "Z Tatier zmizli tradičné krátkodobé periódy mrazu. Spolu so suchou jarou to zase nahráva šíreniu lykožrúta," povedal Fleischer. Teda kým nová klíma umožňuje rýchlejšie rásť novému lesu, pomáha ničiť starý.
"Jadranská klíma nehrozí"
Výskumníci získavajú poznatky porovnávaním správania sa úplne odlišných lesných plôch. Zisteniami chcú pomôcť k obnove lesa. V Tatrách majú k dispozícii kalamitou neporušený les, plochu so spracovanou a nespracovanou kalamitou a územie, ktoré všetko do tla zničil lesný požiar. Fleischer hovorí, že radikálnej zmeny klímy sa báť netreba a invázie stredomorských borovíc a podnebia sa súčasníci v Tatrách nedožijú. Jedna zo zatiaľ ešte nie celkom potvrdených teórií hovorí, že v Tatrách sa dlhodobo počas storočí striedajú teplé a studené obdobia. Podľa nej po kalamite sa Tatry len ubrali k teplejšiemu obdobiu i so všetkými dôsledkami pre les.
Lesoochranári to vidia inak
Revitalizácia prírody vo Vysokých Tatrách po piatich rokoch od veternej kalamity z novembra 2004 je dôkazom prirodzeného vývoja lesov. Juraj Lukáč, náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) VLK pre TASR uviedol, že príroda si na takých veľkých plochách, ako je Tichá a Kôprová dolina, s dôsledkami veternej kalamity poradila nad očakávania dobre.
Informoval, že prakticky všetky nespracované polomy sú dnes plné prirodzeného zmladenia a plochy osídľuje stále viac chránených druhov organizmov. Podkôrniková kalamita sa podľa neho utlmila aj bez zásahov človeka.
Tento úspech sa podľa Lukáča podarilo dosiahnuť aj napriek aktívnemu odporu štátnych inštitúcií. Zaslúžili sa o to predovšetkým obyčajní občania, ale aj vedci, umelci a mimovládne organizácie, poznamenal.
Negatívne zmeny sú sústredené predovšetkým v centrálnej časti Vysokých Tatier, kde ťažba kalamitného dreva na rozsiahlych plochách poškodila alebo zničila lesné ekosystémy a biotopy chránených druhov. K tomu sa podľa Lukáča pridalo aj rozširovanie lyžiarskych stredísk a výstavba rekreačných zariadení.
Dodal, že centrálna časť Vysokých Tatier je dnes natoľko znehodnotená, že jediným logickým riešením je vyňatie tejto oblasti z Tatranského národného parku.
tasr
Vysoké Tatry si dnes udalosť pripomenú
- o 15.00: Pietna spomienka pri Pamätnom strome pred Domom služieb v Starom Smokovci.
- o 16.00: Premietanie dokumentu Víchrica v Hoteli Odborár v Tatranskej Lomnici. Po filme tatranský spisovateľ Anton Rákay uvedie do života svoju 17. knihu Kalamita. Jeho nová próza rozpráva práve o udalosti spred piatich rokov.
(toti)
Pocity po piatich rokoch
Tatrancom sme položili otázky:
1. Kde boli, keď kalamita vypukla?
2. Ako ju vnímajú dnes, po piatich rokoch?
Emil Blaško, lyžiarsky inštruktor:
1. Bol som na vysokoškolskej oslave v Bystrici, v podstate som sa počas katastrofy zabával. Všetko som sa dozvedel až ráno.
2. Po prvotnom veľkom šoku dnes vnímam i pozitíva. Nové krásne výhľady, priestor.
Táňa Hoholíková, šéfredaktorka časopisu Tatry:
1. Kalamita ma zastihla v Dolnom Smokovci, keď som sa vracala z tlačiarne. Radili mi odstaviť auto na parkovisku. Šťastie, že som neposlúchla, spadli tam dve obrovské borovice. Domov som sa nakoniec dostala cez Veľkú Lomnicu, polovicu cesty pešo, keď ustal vietor.
2. Som optimista, už teraz vidno znaky, ako sa les zotavuje.
Michal Sýkora, starosta Štrby a šéf ZMOS-u:
1. Prvé padajúce stromy som zachytil cestou zo Štrby na Štrbské Pleso. Musel som sa vrátiť. Deň po tom nás čakal kopec roboty.
2. Chybou bolo dovoliť experimenty s ochranou prírody. Tak nás čaká ďalšia lykožrútová kalamita. Bojím sa, aby Pleso už zakrátko neostalo hnedé.
Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP-u:
1. Kalamita ma zastihla pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách, kde tiež fúkalo a vyvracalo stromy.
2. Každá rana sa časom zahojí a v Tatrách to tiež ide tým smerom.
Martin Kováč, filmár:
1. Bol som v Bratislave, všetko som sledoval v správach.
2. Mrzí ma, ako kalamitu zneužili rôzni ľudia napríklad na to, že začali stavať, kde sa len dá. Príroda si ide svojím smerom, negatívne vnímam tú ľudskú reakciu na kalamitu a jej zneužitie.
Ján Kušnirák, zástupca náčelníka Horskej služby:
1. V ten deň som bol v Žiline.
2. Všetko zlé je na niečo dobré. Je mi ľúto lesa, odkryli sa však nové výhľady a krásne panorámy. Až teraz viem, prečo sa Pekná Vyhliadka volá Pekná. Predtým tmavé obydlia sú dnes slnečné.
Igor Trgiňa, člen Horskej služby:
1. Práve som schádzal zo Smokovca z práce do Popradu na bicykli. Už bolo cítiť závany vetra.
2. Príroda sa vyvíja, je stále krásna.
Marek Vnenčák, reportér televízie Markíza:
1. Bol som na mieste, pracoval som. Kalamitu sme zachytávali na kameru. Neskôr sme sa pomedzi popadané stromy brodili do Šrobárovho ústavu, kde ostali uväznené deti. Typické bolo, že sme sa po predpovediach obliekli ako praví Tatranci, krátke tričká a tenisky.
2. Myslím, že Tatry nevyužili príležitosť na dobré zmeny, ktoré kalamita doniesla, alebo len z malej časti.
(toti)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
